THEO

,,Ešte raz ti ďakujem."

Snažím sa rozoznať druhý hlas, ktorý nepatrí Nadii, ale márne. Dotyčný nevojde do bytu. Som presvedčený, že je to Jeremy. Mám chuť vyštartovať z postele a ísť za ňou. Ako sa jej však môžem pozrieť do očí? V noci som spal so svojou bývalou. Už len pri tej predstave mi prevracia žalúdok. Zo samého seba.

,,Ahoj."

Zastihne ma nepripraveného. Nečakal som, že sa objaví v mojej izbe. A už vôbec nie so širokým úsmevom na perách. Krásnych perách. Vlasy má strapaté, akoby práve tiež vstala. Nemohla tušiť, že som celú noc nezažmúril oka, pretože som nemal poňatia kde bola.

,,Ahoj," ozdravím potichu a podopriem sa na posteli lakťami.

,,Dobré ráno," zašepká stále s úsmevom na perách a vylezie na posteľ, aby ma mohla pobozkať.

Ďalšie prekvapenie. Nikdy pred tým nebola takáto otvorená. Tak uvoľnená.

,,Kde si bola celú noc?" opýtam sa a položím sa späť na chrbát, pretože ma tam zatlačí Nadiina váha. Hlavu mi položí na hruď a ľavou rukou mi jemne prechádza chĺpkami na bruchu.

,,Bola som doma," odvetí hrdo. ,,Jeremy ma presvedčil, aby som išla. A nakoniec sme tam prespali. Dokázala som to," hovorí nadšene.

Pripadá mi ako dievčatko, ktorému sa po prvý krát podarí urobiť mlynské koleso.

,,S Jeremym?"

Viem, čo mi tým chce povedať, ale predstava, ako spí v prázdnom dome s Jeremym ma mierne vyvedie z rovnováhy. Pochybujem, že by sa Nadia mohla zachovať rovnako pokrytecky, ako som to v noci urobil ja sám. To isté však nemôžem povedať o Jeremym. Nemôžem vlastne vôbec nič. Nech by sa stalo čokoľvek, zrejme by som si to zaslúžil.

,,Áno. Je mi veľkou oporou," prikývne a hlavu zodvihla vyššie, aby som jej mohol vidieť do tváre.

Neviem či chce, aby som videl, že sa jej nálada zmení, alebo jednoducho chce vidieť moju reakciu.

,,Viem, prepáč," preglgnem napokon a privriem oči, aby som sa nemusel pozerať na ružové pery, ktoré prísne stíska ku sebe.

,,Si v pohode?"

Ďalšia otázka s ktorou nerátam a nie som na ňu pripravený. Nikomu na svete neprajem zažiť ten pocit. Mám chuť vziať ju do náručia. Môcť sa len tak nadýchnuť jej vôni, pobozkať ju na každý centimeter jej tela. Bránia mi v tom len výčitky svedomia. Pocit, že si nezaslúžim ani pohľad na jej tvár.

Nadia to však vedieť nemôže. Chce presne to isté. Obkročmo sa na mňa posadí. Oči privriem ešte silnejšie. Ako jej môžem povedať, že má prestať? Aj keby som chcel, zrejme by som ju nedokázal odmietnuť.

Na pokožke ma pošteklia blonďavé vlasy. Nahne sa ešte nižšie a naše pery do seba zapadnú dokonale, ako dieliky puzzle. Tak veľmi chcem prestať, no nemôžem. Nemám pred očami Lucy, ako som predpokladal. Je to len Nadia, ktorej teplo sa postupne rozlieza tým mojím.

,,Theo..." osloví ma pomedzi bozky. Nechcem jej dať priestor, aby pokračovala. Z nejakého dôvodu mám pocit, že sa mi nebude páčiť, čo mi povie. ,,Myslím, že som sa do teba zamilovala," mierne sa nadvihne, aby mi pri tom mohla pozerať do očí. ,,Teda, viem to," zasmeje sa.

Tiež sa chcem smiať. Šťastím, pretože mi práve povedala niečo, čo ma totálne odrovná, no zároveň cítim presne to isté. Možno by som jej to dnes povedal ja sám. Ak by sa včera v noci nestalo niečo, čím so všetko dokonale posral.

A tak len mlčím. Pozorujem jej tvár, z ktorej sa pomaly stráca úsmev. A mňa to bolí. Strašne bolí.

,,Povedala som niečo zlé?" opýta sa opatrne.

Premýšľam, čo povedať. Chcem sa jej priznať už dnes, ale to ešte netuším, čo sa dozviem. Nemôžem jej povedať, že som ju podviedol potom, ako mi vyznala city. Nadia chce byť so mnou. Ja chcem byť s Nadiou. Som ten najsebeckejší hajzel na svete, ale nemôžem. Donútim sa k úsmevu a pritiahnem si ju ku sebe.

,,Absolútne nie," pokrútim hlavou a znovu ju pobozkám na pery, aby som sa uistil, že si nevšimne môj výraz, ktorý horko ťažko skrývam.

***

NADIA

,,Kedy odchádzaš?" opýtam sa pri tom, ako sa naťahujem do tmavomodrých riflí.

Theo stále leží v posteli a pozoruje ma. Netuším ako som zaspala, no tie dve hodiny mi padli nesmierne vhod. Theova bledá tvár razom tiež nabrala zdravšiu farbu, aj napriek tomu, že každú chvíľu zíva.

,,Ty si celú noc nespal?" vyzvedám a posadím sa na posteľ. Z Thea pri tom strhnem prikrývku, takže sa predo mnou ocitne nahý. Nevyzerá však, že by ho to rozhádzalo.

,,Myslel som na to kde si a prečo mi celú noc nedvíhaš mobil," zachrípne a odkašle si.

Zahryznem si do pery a premýšľam, kde som vlastne nechala mobil. Myslím, že Jeremy mi zvonenie vypol, pretože začal vyzváňať práve v momente, keď som zaspávala.

,,Prepáč, mala som sa ti ozvať," ospravedlňujúco ohrniem peru.

Theo sa ešte chvíľu tváril urazene, napokon mu však kútik úst vystrelí dohora.

Otvorím dvere na izbe a presuniem sa do kuchyne, aby som si do pohára naliala vodu. Vo dverách sa ozve štrnganie kľúčov. Opriem sa o linku a s úsmevom privítam Izzy.

,,Ahoj, zlato," pozdraví unavene a kabelku nechá voľne spadnúť vedľa gauču, na ktorý sa zvalí.

,,Ťažký deň?" opýtam sa a posadím sa na fotelku oproti.

,,Sakramentsky," odfúkne si a hlavu otočí mojím smerom, pričom jej z gauču skĺznu bohaté kučery, ktoré má voľne rozpustené.

,,Dnes som stretla Lucy," povie akoby nič a zapozerá sa do mojej tváre, hľadajúc v nej akúkoľvek reakciu.

Ako som však mohla reagovať? Pozriem som sa do dverí, medzi ktorými stojí Theo so zaťatou sánkou. Tiež čakám na jeho reakciu. Momentálne ma vlastne zaujíma viac, ako čokoľvek iné. Kiež by som mohla vidieť do jeho hlavy.

Poberie sa do kuchyne, kde si presne ako ja napustí plný pohár vody. Sledujem, ako si ho prikladá ku perám a odtiahne ho až v momente, keď je úplne prázdny.

,,Vyhľadala ťa?"

Otázku smeruje na Izzy. Tá si unavene zívne a na lakti sa zodvihne vyššie, aby na Thea videla.

,,Načo by to pre boha robila? Skôr ma prekvapilo, že vyzerala úplne v pohode. Akoby ani nebola v kóme. A potom mi proste zamávala. Sedela na druhej strane. Veď vieš, pred tou kaviarňou kam zvyknem chodievať pred robotou."

Trochu ma štve, že o Lucy hovoria, akoby som tu ani nebola. Iste, nestalo sa predsa nič, no aj napriek tomu mi zviera vnútornosti pri pomyslení na to, akoby asi dopadlo stretnutie Thea a Lucy. Pohrávam sa s myšlienkou na to, že stará láska predsa nehrdzavie. Nie som naivná. Viem, že Theo sa cez Lucy stále nepreniesol. Istá časť môjho naivného ja verí, že by sa možno stretnúť mali. Aby to pochopil. Aby tú kapitolu uzavrel.

,,Možno by si sa jej mal ozvať. Navštíviť ju," vyslovím svoje myšlienky nahlas.

Izzyn pohľad sa presunie na mňa. Usmeje sa, čím mi dá najavo, že som nepovedala totálnu blbosť. Niečo iné si však myslí Theo, ktorý neveriacky hlavou krúti do strán.

,,Prečo by som to do pekla robil?" odvrkne podráždene a pohár s hrmotom dopadne na kuchynskú linku.

,,Upokoj sa, Nadia má pravdu. Mali by ste si to konečne vydiskutovať," zastane sa ma Izzy, čo ale Thea vyvedie z rovnováhy ešte viac.

,,Nemám sa s ňou o čom baviť. A jej meno už viac nechcem v tomto byte počuť!"

Dvere na izbe sa po chvíli zabuchnú a s Izzy osamieme.

,,Bože to je blbec," zívne si už asi po desiaty krát a žmurkne na mňa.

Chcela by som vedieť brať veci s nadhľadom, ako to robí Izzy, ale nejde to. Opriem sa o operadlo a snažím sa nemyslieť na Theovu reakciu. Už ráno sa mi zdal zvláštny, no snažím sa nespájať si tieto dve veci dokopy a nebyť paranoidná. Donútim sa postaviť a kráčať ku dverám, ktoré Theo len pred chvíľou zabuchol.

,,Povieš mi, čo to malo znamenať?" pozriem na klbko nešťastia, ktoré znovu zaujme miesto v posteli.

Správa sa, ako žena s predmenštruačným syndrómom. Nič lepšie mi v tom momente nenapadne, ale moja trpezlivosť s Lucy má každou chvíľou prekročiť hranicu únosnosti.

,,Nič," odvrkne a privrie oči presne tak, ako to robil ráno.

,,Do pekla, nemôžeš sa so mnou rozprávať normálne? Správaš sa, ako malý chlapec!" zrevem do ticha a v tom istom momente si uvedomím, že Izzy sa možno snaží zaspať. Zavriem za sebou dvere a pristúpim bližšie ku posteli.

,,Môžeš prestať ziapať? Bolí ma hlava."

,,Najradšej by som ti do nej teraz niečo hodila," precedím cez zuby, aj keď to nie je ani trochu môj štýl.

Konečne otvorí oči a nadvihne sa. Zrejme ho svojimi slovami zaskočím, no mne to ani trochu neprekáža.

,,Povedz mi, čo sa deje," zopakujem potichu. Chcem sa posadiť na kraj postele, ale neurobím tak.

,,Nemôžem," pokrúti hlavou, ukazovákom a palcom si zatlačí na koreň nosa a znovu mi venuje pozornosť.

,,Nemôžeš? Prečo nemôžeš?" opýtam sa šokovane.

,,Pretože ma už potom nebudeš ľúbiť."

Netuším čo robiť. Ľutovať ho? To sotva. Niečo predo mnou tají a ja musím vedieť čo to je. Hlavne, ak sa to má týkať Lucy. Tiež chcem uzavrieť kapitolu. Navždy spáliť to jediné, čo nám stále stojí v ceste.

,,Ty vieš, že mi to musíš povedať," zašepkám a konečne sa posadím na posteľ. Natiahnem sa za Theovou rukou a nechám, aby ju obalil vo svojej veľkej dlani.

,,Viem."

_______________________________________

Ahojte moji
❤️
Asi momentálne žiadne príjemné kapitoly