NADIA

Bežím ku dverám v bielej osuške a ďalšej, ktorú mám na hlave skrútenú do turbanu. Hodím sa po kľučke a Jeremymu sa do náručia vrhnem ešte medzi dverami. Stále si nedokážem zvyknúť na fakt, že som von a môžeme sa vidieť prakticky kedykoľvek. Jeremyho prekvapene zanesie dozadu. Dostanem priestor, aby som si prezrela prázdnu chodbu.

,,A čo Any?" opýtam sa sklamane.

,,Príde za nami neskôr, dokončuje si projekt do školy," pokrčí plecami a pozve sa do bytu.

Zastaví sa až pri gauči, z ktorého najprv zhodí deku, ktorá na ňom leží dokrkvaná. Až potom sa posadí.

,,A čo Izzy?" opýta sa šeptom, keď sa po niekoľkých minútach vrátim z izby, oblečená do ružových teplákov a čierneho trička, ktoré patrí Jeremymu. Hneď, ako si ho všimne sa krátko usmeje a rukou pobúcha na miesto vedľa seba.

,,Robí do večera," posadím sa tesne vedľa neho a opriem sa o pevné plece. Ruku si automaticky obkrúti okolo môjho tela.

,,Prečo mám pocit, že sa jej bojíš?" opýtam sa pobavene.

,,Pretože sa jej bojím," odfúkne.

,,Izzy? Je to zlatíčko," zaprotestujem a svoje slová myslím smrteľne vážne. Izzy je mojou oporou neustále. Dokonca aj v situáciách, kedy mi nerozumie ani samotný Theo.

,,Zlatíčko? Je to nadržáná bisexuálna beštia so sklonmi k masochizmu," priloží si ruku na srdce na znak toho, že neklame.

,,Trepeš," rozosmejem sa ešte viac krútiac hlavou.

,,A čo bachar? Aj ten je v práci?" poobzerá sa okolo seba, akoby ho mohol zazrieť postávať a sledovať nás.

,,Áno," pokrútim nad hlúpou prezývkou hlavou a vydýchnem si. Jeremyho nadvihnuté obočie mi vysiela jasný signál, že zaregistroval moju náhlu zmenu tónu. ,,A kam dnes vlastne pôjdeme?" chopím sa šance, kedy môžem rýchlo zmeniť tému.

Jeremy sa zamračí, no nedokáže zakryť úsmev, ktorý mu vystupuje na tvári. Viem, že sa teší. Neboli sme spolu už tak dávno. Tiež sa teším. Možno však viac dúfam. V to, že aspoň na jediný deň môžem zabudnúť na všetko, čo sa okolo mňa deje.

Asi polhodinu preberáme najvhodnejší výber miesta, až sa napokon zhodneme na malom klube v centre mesta, ktorý aj napriek polohe nenavštevuje príliš veľa ľudí. Podávajú tam najrôznejšie miešané nápoje, čo je jedna z vecí, ktorá mi pomôže pri výbere.

Jeremy hľadá čosi vo väčšom štýle, no rýchlo pochopí, že stále nie som nastavená na podobný druh zábavy. Nedokážem si predstaviť, akoby som sa mohla oddávať tancu v preplnenom klube. Je príliš skoro.

Tiež viem, že Any sa môj nápad bude páčiť. Na párty sa vždy viac, ako tancu venuje konzumácii všetkého, čo je aspoň trochu jedlé. Nemôžem sa jej dočkať. Uvedomujem si, že sme sa jedna druhej trochu vzdialili. Stále si vyčíta, ako sa zachovala keď som bola vo väzení, aj keď som jej už neraz povedala, že jej rozumiem. Snaha vyhýbať sa mi jej zrejme pomáhala nemyslieť na to a nepripustiť si to.

,,Máme dve hodiny."

Jeremy zaškúli na náramkové hodinky, ktoré dostal od otca k osemnástym narodeninám. Pekelne drahé hodinky.

,,Načase, aby si sa začala chystať. Alebo si sa v tej base konečne naučila dochvíľnosti?" rozosmeje sa, začo si odo mňa vyslúži silný buchnát do pleca.

THEO

Momentálne búram všetky rekordy. S Nadiou som vo vzťahu jeden jediný deň a už som sa jej rozhodol klamať.

Do riti, musel som!

Ak by som sa rozhodol konať, zrejme by som sa zbláznil. Ak by som povedal pravdu, Nadia by ma poslala do čerta rovnako rýchlo, ako môj sprostý nápad.

Nejdem do práce, aj keď som ju ráno presne o tom presviedčal. Filipovi zavolám s tým, že mi je zle a celú noc som presedel na záchode s kŕčmi. Áno, presne tak zmysluplné klamstvo si dokážem vymyslieť len preto, aby som sa choval, ako posledný blbec a stalker.

Stojím pred nízkym záhradným plotom a smejem sa nad vlastnou blbosťou. Len pred niekoľkými hodinami to bolo presne naopak. Moje myšlienky sa točili okolo Lucy, aj keď som si to vyslovene zakázal. Nedokázal som to ovplyvniť aj napriek tomu, že som Nadiu tak veľmi chcel.

Teraz, stojac pred domom Lucy myslím práve na Nadiu. Na to, ako by asi reagovala, ak by vedela kde sa v skutočnosti nachádzam. Mám dojem, že mi konečne začala dôverovať.

Pokývem hlavou do strán a rukou si prehrabem strapaté vlasy. Na tvári mám aj napriek nervozite úsmev. Akoby som razom precitol. Nerozumiem, čo na tom mieste vlastne hľadám. Ak by ma vidieť chcela, ozvala by sa. Chcem ju vlastne vidieť ja? Možno som len zvedavý, prečo sa zachovala takto. Prečo sa ma rozhodla naďalej držať v nevedomosti.

Aj napriek všetkým tým otázkam sa otočím rozhodnutý vrátiť sa späť domov. Nezáleží mi na tom, že Nadia bude mať otázky. Nemám dôvod jej klamať. Nie teraz, keď som sa rozhodol zahodiť minulosť za hlavu.

Prekvapí ma pocit, ktorý sa mi rozlieha vnútrom. Zvláštny pokoj. Akoby sa mozog konečne zmieril s faktami. Vymaže všetky pochmúrne myšlienky a presunie ich do zložky VYBAVENÉ.

Vykročím rázne. Nechcem sa viac otáčať a pripomínať si, že som na toto miesto kedysi chodil rád. Nechcem zabudnúť. Chcem vedieť, že to viac nebude musieť bolieť. Že dokážem fungovať aj bez myšlienky na to, ako som mohol urobiť veci inak. Možno nechcem. Možno je všetko presne tak, ako má byť.

Od asfaltovej cesty sa ozývajú slabé kroky mojich topánok. Aj napriek tomu, s akým odhodlaním vykročím, postupne prejdem do pokojného rytmu. Kráčam ku autu, ktoré som z nevysvetliteľných dôvodov nechal zaparkované za rohom. Možno si len chcem nechať priestor na premýšľanie.

,,Theo?"

Neotáčam sa. Je až príliš zvláštne počuť ten hlas znovu. Znovu sa musím zasmiať. Neuvedomujem si, že aj napriek stavu mojej mysle, ktorá je zatemnená tými najbizarnejšími predstavami, pomaly zastavujem, až stojím úplne.

Zvuk dopadajúcich krokov, ktoré tento krát nepatria mne sa rýchlo približujú. Ani zďaleka nie tak pokojne, akoby som si prial.

,,Rada ťa znovu vidím," ozve sa hlas znovu.

Privriem oči a najradšej zo všetkého by som si zapchal aj uši, len aby som ju viac nemusel počúvať. Moje telo však reaguje akosi mechanicky. Pomaly sa otočím, aby som sa presvedčil na vlastné oči.

Usmieva sa. Akoby sa vôbec nič nestalo a všetky tie mesiace proste ani neboli. Nie. Ani trochu sa na Nadiu nepodobá. Okrem blond vlasov a modrých očí ich nespája vôbec nič. Možno ešte rovnaká výška, aj keď telo Lucy je o čosi ženskejšie a oblejšie.

_______________________________________

Viem, že je kapitola trochu kratšia, ale tak sa mi to sem hodilo :)