THEO

Držím prameň jej svetlých vlasov medzi prstami. Pozeráme jeden druhému do očí a usmievame sa. Po prvý krát môžem s čistým svedomím povedať, že tento pocit nemôže nahradiť nič na svete. Žiadna párty s priateľmi, ani ten najlepší sex.

Nikdy by som neveril, že sa podobné myšlienky budú motať práve mojou hlavou. No pobláznila ma. Viac, než si myslím, no zároveň presne tak, ako to chcem.

Lucy je dokonalá. Nalinkovaná dokonalosť, vyrobená priamo pre mňa. Presne tak to cítim. A neodradia ma ani reči mojich priateľov o tom, že som zaľúbený, ako pubertiak.

Do riti!

Do nedávna som ním skutočne bol a ešte nikdy som sa necítil so žiadnym dievčaťom takto.

Akoby sa moja myseľ bez varovania zahmlievala. Skreslené vnímanie sa razom stáva ostrým a tento kolobeh sa opakuje po celý čas, ako som v jej prítomnosti.

Malou rukou mi prechádza po dlani a kreslí pomyselné obrazce. Snažím sa uhádnuť čo sa mi snaží znázorniť, no to by som sa v jej prítomnosti najprv musel vedieť sústrediť. Je tak sexi. Tak skurvene sexi, že mi stojí už len pri pomyslení na ňu. Ovládnuť sa a nepretiahnuť ju hneď na prvom rande spôsobuje obludné muky. Tento krát som však opatrný.

,,Je to žirafa," odvetí melodickým hlasom a potichu sa rozchichoce keď si uvedomí, ako udivene ju sledujem. ,,Myslím ten obrázok," poklepká ukazovákom po mojej dlani, načo konečne precitnem a so smiechom pokrútim hlavou.

,,Do riti...ehm, prepáč," odvetím nervózne a zhlboka sa nadýchnem.

Nedokážem si vysvetliť, prečo som v jej prítomnosti tak veľmi nervózny. Nikdy pred tým som nemal problém hovoriť s dievčatami. Možno nespávam s každou, no ak sa mi niektorá naozaj páči, jednoducho sa jej prihovorím a vždy to ide tak nejak samo.

S Lucy to je iné. Lucy je iná. Nekričí potom, aby som ju pretiahol – aj keby som to urobil zo všetkého najradšej. Nemusí so mnou flirtovať, aby som z nej bol dokonale v rozpakoch. Vlastne stačí, aby bola sama sebou a ja viem, že žiadnu inú nechcem.

Na pekne dlhú dobu.

Je trúfalé tvrdiť, že navždy. Som príliš mladý, aby som mohol na také čosi myslieť. Ale Lucy chcem teraz. A chcem ju veľmi.

,,Si nervózny? Tiež trochu som," jemne sa usmeje a cez stôl sa zase nahne o trochu bližšie, aby moju ruku teraz prekryla tou svojou.

,,Nie, čosi," pokrútim hlavou a naivne dúfam, že mi na moje klamstvo skočí.

,,Tak, čo by si dnes chcel robiť?"

Vydýchnem a poobzerám sa okolo seba.

Malá kaviareň v ktorej sa nachádzame je síce príjemne útulná, no neprináša príliš veľa zábavy.

,,Kino?" opýta sa, keď dlhšie mlčím, no automaticky nad touto možnosťou pokrútim hlavou.

,,To je to posledné miesto, kam by som s tebou chcel ísť," vyprsknem zo seba bez premýšľania a Lucy sa prekvapene stiahne dozadu. ,,Myslíš, že by som zabil dve hodiny tým, aby som mohol pozerať na film, keď sa na miesto toho môžem pozerať na teba?" natiahnem ruku ku hebkej pokožke na jej tvári. ,,Ak by som ťa niekam mohol vziať, pravdepodobne by to bolo kúpalisko, aby som ťa mohol vidieť bez oblečenia. To si ale nedovolím, pretože ťa chcem vidieť aj nabudúce. Takže ťa vezmem na miesto, ktoré sa bude páčiť nám obom," nadvihnem obočie v očakávaní Lucynej reakcie.

Po dlhšom mlčaní sa v mysli tisíc krát prefackám.

Posral som to!

Keď som nervózny trepem dve na tri a toto je presne chvíľa, kedy zo mňa vyšli tie najprepracovanejšie sračky, aké som kedy vyprodukoval.

Do riti!

Nervózne si prehrabnem vlasy a nadvihnem obočie v očakávaní reakcie, ktorá neprichádza mučivo dlho.

Snaha vyčítať z Lucynej tvári čosi iné ako zamyslenie, zlyhá.

,,Som kretén, ja viem," pokrútim hlavou, no Lucy má na to zrejme iný názor.

Zrazu sa prudko natiahne cez stôl a jemne, ako vánok priloží svoje pery na moje. Preglgnem a snažím sa spracovať, čo sa práve deje. Netrvá však dlho a moje telo sebecky zareaguje. Ruka mi prudko vystrelí k jej tvári a pritlačí si ju bližšie.

,,Naopak. Si ten najroztomilejší chlapec, akého poznám," na malú chvíľu sa odtiahne, aby mi venovala krátky úsmev.

A ja netuším, či chcem počuť práve tieto slová. Vážne som roztomilý? Znie to divne, cítim sa divne. Môžem sa však vysrať na to, ako to znie, keď môžem tomuto dievčaťu jazykom preskúmať všetko, kam mám aspoň na teraz prístup.

***

S Lucy sa mi nesnívalo už niekoľko mesiacov. A zrazu je to všetko späť. Naivne dúfam, že to už mám trochu za sebou, no ona sa mi znovu pripomenie. A urobí to tým najzákernejším spôsobom. Dovolí mi pripomenúť si tie najkrajšie momenty. To, kedy som sa cítil zároveň najtrápnejšie a nesvoj a zároveň tiež tak veľmi úplný.

Posadím sa na posteli a keď sa aspoň trochu zorientujem v čase presuniem sa rovno pod sprchu a spláchnem zo seba aspoň časť nervozity.

Ešte viac, ako sen s Lucy ma znervózňuje včerajší incident vo väzení. Zo všetkých ľudí vo väzení, ktorí sa mohli objaviť na mieste, kde som práve bozkával Nadiu to bol Filip Cox. Zástupca riaditeľa, ktorý je zároveň mojím dobrým priateľom a vďaka jeho odporučeniu som sa do väzenia dostal úplne jednoducho.

,,Čo do riti..."

Kiež by povedal aj čosi iné, ako týchto pár slov.

Je zaskočený, no rozumiem mu. Tiež som.

Z čoho však viac?

,,Porozprávame sa neskôr, Filip. Vysvetlím ti to, okej?" pobúcham ho po pleci a Nadiu jemne postrčím dnu.

Tuším, že ma čaká veľmi nepríjemný rozhovor. Možno dokonca dostanem padáka. V tom momente to však nie je vec, na ktorú dokážem myslieť.

Hneď na to vkĺznem do kúpeľne, kde sa ozýva hlasná vrava a voda dopadajúca na biele kachličky. Postavím som sa do rohu miestnosti a rukou mávnem pred seba na niekoľko voľných boxov so sprchami. Nadia sa bez slova poberie smerom ku nim a pomaly si rukou nervózne prejde po oranžovej kombinéze. Pochopím a neochotne sa otočím.

Po chvíli sa nenápadne pozriem cez plece, no Nadia už je bezpečne ukrytá za dlaždicovým stĺpom. A ja konečne viem čo urobím okamžite, ako mi skončí dnešná smena.

Jeremy

,,Jeremy?" ozve sa za dverami jemné zaklopanie nasledované maminým tichým hlasom.

,,Áno?" odtrhnem hlavu od knihy.

,,Prišiel za tebou nejaký mladý muž. Predstavil sa, ako Theo," oznámi pokojne.

Nechcem na sebe nechať badať, aký som z tejto správy rozrušený, a tak sa len nervózne usmejem, prikývnem a pomaly okolo mami prekĺznem na schodisko. Zastavím sa až tesne pred dverami a skontrolujem, či ma mama nenasleduje. Napokon dvere pomaly otvorím.

Theo postáva opodiaľ a špičkou topánky vŕta do zeme. Zodvihne ku mne pohľad, no stále postáva na mieste.

,,Máš niečo nové?" neunúvam sa pozdraviť a idem rovno na vec.

,,Myslel som, že to mi povieš ty," nadvihne obočie a ruky si nervózne založí na hrudi.

,,Boli tam dve baby. Jedna si nepamätá takmer nič, ale jej kamoška presne videla, čo sa tam stalo. Stála medzi dverami kuchyne, keď došlo ku bitke."

,,A ďalej?"

,,A ďalej? Ďalej to už poznáš," odfrknem. ,,Ten magor by Tristena zabil, ak by nezakročila," dodám, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete.

,,Pôjdu teda svedčiť?"

,,Zbláznil si sa?" poťukám si prstom po čele. ,,Boja sa."

,,Fajn, budeme na ne musieť zatlačiť. Ja tam ale ísť nemôžem. Ak by ma neskôr spoznali..."

,,Hej, hej, chápem...ale ako to mám asi urobiť? Už som to skúšal," pokrčím plecami.

Chvíľu mám pocit, akoby som sa bavil s úplným idiotom.

,,Skúsil si im ponúknuť prachy?" opýta sa ma a očami kĺže po našom dome, ktorý nie je najmenší.

Okamžite ho ale vyvediem z omylu a vysvetlím, že aj keď to tak možno nevyzerá, momentálne na tom moja rodina nie je najlepšie.

,,Má predsa otca. Spomínal si tú poistku. Musíme teda zatlačiť na neho. To dievča povie za pár stovák aj to, čo nevidela."

Nadin otec o svoju dcéru neprejavil záujem už niekoľko týždňov. Prečo by tak mal urobiť teraz? Možno ak mu povieme, ako to naozaj bolo...

Do riti, to už predsa dávno vie!

,,Prečo by mal uveriť nám, keď neverí vlastnej dcére?"

,,Za pokus to stojí," pokrčí plecami a ruky si teraz presunie do vreciek nohavíc.

***

Je to ten najblbší nápad. Prisahám bohu, že je. Napriek tomu sa mi to zdá, ako jediné možné riešenie. Oblbnúť to dievča prachmi.

Theo si je istý, že to vyjde. Údajne pozná také typy. Polovicu jej dáme teraz, polovicu potom. Trochu dievča vystrašíme, aby to nemala také jednoduché a ak pôjde všetko ako po masle, ozve sa ako svedkyňa a prípad otvoria. Ak na ňu zatlačia, povie mená zvyšných ľudí a mi tak získame viac svedkov.

Tento plán sa mi zdá smiešny, no na počudovanie s Theom musím súhlasiť. Iná možnosť jednoducho nie je.

,,Prečo to vlastne robíš?" opýtam sa, keď zastavíme pred domom Reynoldsovych.

Aj keď si to v tom momente neuvedomujem, len sa snažím oddialiť čas pred tým, ako sa do toho skutočne dáme. Už nie je cesty späť. Pustil som sa do boja za slobodu mojej najlepšej priateľky. Motivácia tam stále je a ja si môžem vydýchnuť.

,,Pretože si ma o to požiadal."

,,To ti mám akože veriť?"

,,Nie...jasné, že je to blbosť," pokrúti pobavene hlavou. ,,Budem znieť, ako pako...ale fakt neviem prečo vám pomáham."

Skôr, než však stihnem zaprotestovať, prstom zatlačí na zvonček a domom sa ozve známa melódia. Presne tá, ktorú som počul aj v ten večer, keď som pre Nadiu prišiel a tým sa odštartoval ten najhorší sled udalostí.

Ustúpim o krok od dverí, no keď sa po pár sekundách nič nedeje, sám sa nahnem za zvončekom.

Nič.

Auto stojí na príjazdovej ceste, dokonca sa v dome svieti. Niekto doma byť musí.

,,Počkaj," podíde ku dverám Theo.

Chcem ho zastaviť, no už je neskoro. Vrhne sa po kľučke a celým telom sa prehupne dnu. Nepozdraví, neozve sa, jednoducho sa vtrepe do cudzieho domu, ako parazit. Nezostáva mi iné, ako ho nasledovať, ked' sa však znovu objaví medzi dverami a prudko ma od nich odsotí.

,,Čo ti drbe?" zrevem, keď  naberiem rovnováhu a chcem sa po ňom zahnať, no výraz v jeho tvári ma zastaví.

,,Proste tam kurva nechoď," pokrúti hlavou, akoby sa práve pozeral do tváre duchovi. 

_______________________________________

Dnes dlhšia kapitola, ako zvyčajne, tak som vás dúfam potešila ❤❤❤ Čo myslíte, čo našiel Theo v dome Nadinho otca? 🤔