Stalo sa to opäť. Ticho noci prerušil krik malého osemročného chlapca, ktorý sa budil z hrôzostrašných nočných môr už niekoľko nocí po sebe. Bežne by ho pritúlila matka k hrudi a poláskala ho, lenže on matku nemal. Umrela minulý rok a od toho momentu sa chlapcovi zrútil život. Začali ho trýzniť nočné mory a stavy, kedy sa nemohol v noci pohnúť, či kričať. Jednoducho len ležal a dýchal. Srdce mu bilo strachom až niekde v hrdle a zdalo sa, že vybuchne, pretože tvrdil, že k jeho posteli každú noc niekto chodí a šepká mu odporné veci do ucha. Hovoril, že pred spaním počuje vytie vlka a vraj sa mu veľakrát pozeral do okna svojimi veľkými žltými očami. Pastier, teda jeho otec Albert, sa začal strachovať o duševný stav svojho malého chlapca. Už mu párkrát povedal pri večeri, že má pocit, že ho niekto sleduje, najmä v noci. 
  ,,Otec, prosím, ostaň tu so mnou!" kričal malý Eliáš a zakrýval si uplakanú tvár perovým vankúšom, do ktorého si utieral slzy. ,,On tu bol! Prišiel cez okno!"
  Albert by to opäť pripísal len nepekne živej nočnej more, no pocítil jesenný vánok v tvári. Okno v chlapcovej izbe bolo skutočne pootvorené. Zhrozene vstal a okamžite ho zabuchol. ,,Bol to muž? Žena? Nejaký tvoj rovesník, čo si z teba strieľa? Tak hovor!"
  ,,Nie, on nemá meno," túlil sa chlapec neprestajne k vankúšu, keď v tom si Albert všimol, že má jeho syn fialové modriny okolo zápästí. 
  ,,Eliáš, čo sa ti to stalo?"
  ,,Chcel ma vytiahnuť von oknom, do lesa..."
  ,,A dosť!" zúril pastier. ,,Zajtra idem za starostom a nech si narobí poriadky so svojimi zjavne unudenými občanmi!" Hnevne udrel päsťou do parapety pri okne a zasyčal. Posadil sa na Eliášovu posteľ a počkal, kým zaspí. Kým chlapec pomaly unikal z reality do ríše snov, Albert premýšľal. Čo ak to ale celé je len náhoda a chlapec zabudol pred spaním zavrieť okno? Čo ak to bol opäť len hnusný živý sen a Eliáš si nevedomky sám ubližuje v spánku? V očiach mal slzy. Zrak namieril na spiaceho Eliáša, ktorý sa ešte stále chvel. Mal ho nesmierne rád a trápilo ho, že sa Eliáš pri ňom necíti tak bezpečne a milovaný ako sa cítil pre jeho matke Anne. Vidieť svojho syna v stave, ktorý desil i jeho samotného, bolo preňho utrpením.