Bitka v Južnom lese, ako ju neskôr označovali obyvatelia mestečka Ghost town, sa nedala nazvať skutočnou bitkou. A hoci sa od skupiny siedmich mužov dvaja oddelili, ďalší dvaja, ktorých porazili Kenzie s Freddym ešte pred vstupom do lesa, sa k nim opäť pripojili. Ich boj proti štyrom deťom sa nemohol považovať sa vyrovnaný.

Miky si onedlho našla druhú zbraň. Rovnako dlhú a rovnako pevnú palicu, ktorej údery účinkovali rovnako dobre ako tej, ktorú jej zlomil jeden z útočníkov. Josh všetkých prekvapil, keď šikovným hmatom využil váhu súpera a zložil ho na zem. Freddy a Kenzie bojovali ako jedno telo a jedna duša. Aspoň tak by to nazval Strážca knižnice, ktorý ich po očku sledoval. Navzájom sa dopĺňali, kryli si chrbát a popri vyhýbaniu sa stromom a rukám mužov si vymieňali povzbudivé úsmevy.

Boje však netrvajú večne. Každý, ktorý začne, nech trvá akokoľvek dlho, musí raz skončiť. A nech robili čokoľvek, Miky Swanfairová, Josh Arane, Kenzie Wilsonová aj Freddy Ward sa napokon unavili.

Zjazvený vodca sa prebral. Na čele sa mu takmer okamžite zjavila veľká, takmer fialová modrina, ktorá bola poslednou kvapkou v preplnenej priehrade jeho zlosti. Teraz sa vylievala von, vlna za vlnou, v pláne zaplaviť celý svet. ,,Za toto mi zaplatíš, dievčatko," vyprskol. Uškrnul sa, keď videl, že všetci štyria záchrancovia sa opäť menia na zajatcov. Pomaly ustupovali jeho mužom, neschopní sa brániť. 

,,Nikto nevie, že ste tu," upozornil ich škodoradostne, keď sa Miky pokúsila privolať pomoc. Veľké oči sa jej leskli od strachu. Kenziine zas pripomínali dva smrtonosne žiariace smaragdy. Freddy krátkym, ostrým pohľadom sledoval mužov, ktorí okolo nich uzatvárali kruh. Josh ako jediný pôsobil pokojne. V jeho nekonečných búrkových očiach sa preháňali mraky. Premýšľal.

,,Rey," hlesol Freddy. Démonické dievča predviedlo posledný pokus o útok. Potom pokrútilo hlavou. S vážnym pohľadom sa otočilo. ,,Áno, agent?" šepla. Freddy si až teraz všimol, že jej oči nie sú čierne. Boli tmavomodré. Tmavšie ako noc, tmavšie ako atrament, no stále modré.  Nevedel, prečo ho to tak dojalo.

,,Nemôžeš... urobiť niečo, čo by nám pomohlo? Niečo," preglgol, ,,...ako si urobila so mnou?" navrhol napokon. Čakal jej krivý úsmev, možno zlovestný smiech, no ona naňho stále hľadela s výrazom, ktorý by sa po troche študovania mohol nazvať smutným. 

,,Nemôžem, Mykerinos Ward," preniesla hlasom, z ktorého mu ešte stále naskakovali zimomriavky. Rýchlo pozrela na Kenzie. ,,Sľúbila som, že svoju silu už nikdy nepoužijem proti ľuďom."

Bývalá Lovkyňa prikývla. ,,Nechcela som, aby došlo k ďalším... veď vieš," poponáhľala sa s vysvetlením. ,,Rey nám teraz nedokáže skutočne pomôcť."

,,To som nevedel," hlesol Freddy. ,,Prepáč, že som ti neveril," obrátil sa späť na prízrak. ,,Podozrieval som ťa a ani som sa so svojimi obavami nezveril Kenz." Slabo sa uškrnul. ,,Ktorá by ma určite vyviedla z omylu."

,,To ja som neverila tebe, mladý agent," namietla Rey, stále vyrovnaným hlasom. ,,Neverila som, že sa ľudia dokážu zmeniť. Myslím, že sme konečne vyrovnali účty."

,,Toto má byť lúčenie?" spýtala sa Kenzie s predstieraným smiechom. Na to, aby jej bolo všetko jedno, sa jej však príliš triasol hlas. ,,Tak potom by som vám rada povedala, že ste tí najlepší ľudia, akých som kedy stretla. Aj ty, aj keď netuším, kde si sa tu zobral."

Josh sa pousmial, lebo vedel, že jej slová patrili jemu.

,,Miky," pokračovala Kenzie opatrne, voliac starostlivo každé jedno slovo. ,,Ak toto prežiješ, myslím, že z teba bude výborná agentka."

Miky sa cez slzy zasmiala. ,,Aj ja ťa mám rada, Kenz."

,,Môžem sa pridať?" ozval sa Josh. Vedel, že jeho noví priatelia svoje slová myslia vážne. A tie jeho neboli o nič menej pravdivé. Na rozdiel od nich však stále dúfal, že sa mu podarí získať čas. ,,Vy," pozrel sa na zjazveného muža, ,,ste poznali môjho otca. Viem, kto ste. V jaskynnej chodbe som videl ten výstrižok z novín. Dal ho tam môj otec, aby ma varoval. Len som to nepochopil. Ste tí, ktorí ostali nažive po tom, čo tento prízrak zničil laboratórium. Bývalí agenti považovaní za mŕtvych."

Vodca naňho hľadel bez slova, no jeho tvár prezrádzala prekvapenie, aké vie priniesť len nahlas povedaná pravda. 

,,Toto je vaša pomsta? Chápal by som, prečo nenávidíte prízraky, ale prečo idete proti OONB?" Josh zvýšil hlas. ,,A čo viete o mojom otcovi?"

,,Tvoj otec bol jedným z nás," vyprskol zjazvený muž. ,,Zabil ho prízrak, už pred rokmi."

Ďalej nemusel pokračovať. Aj napriek tomu, že v nasledujúcej chvíli ďalší hlas jedným slovom všetko poprel, Josh vedel, že nehovorí pravdu.

,,Klame," priestorom sa rozozvučal tichý hlas Williama Blacklawna. ,,Tvoj otec vedel, že prežili. Snažil sa vypátrať, kam odišli po tom, čo ich OONB vyhlásilo za nezvestných." Povzdychol si. ,,Pracovali sme spolu." Snažil sa nepozerať do zaslzených očí svojich dcér. 

,,Prečo?" zašepkala Kenzie otázku, ktorá prerušila ticho, ktoré sa medzi nimi rozhostilo. ,,Vždy si mi vravel, že všetko živé treba chrániť, že sa mám -"

,,Ja viem, Kenz," šepol aj on. Zdalo sa však, že nemieni pokračovať vo vysvetľovaní. Každý príbeh sa však musí dokončiť. A v tú noc sa dopísala posledná bodka takmer za všetky. 

,,Ten prístroj by nikdy nefungoval," vyhŕkol Josh. Kenziin otec doňho zabodol varovný pohľad, on však pokračoval. Ak ešte existovala šanca zachrániť mužovi česť, musel ju využiť. ,,Na prezretie som mal síce len pár sekúnd, no všimol som si, že nie je dokončený."

Vodcovi sa zlovestne zablyslo v očiach. ,,Vraví pravdu, Blacklawn? Dobre si premysli odpoveď. Ľahko sa môže stať, že sa ocitneš medzi nimi." Na odpoveď však nečakal. Dvaja muži, ktorí stáli najbližšie, ho bez varovania stiahli za lem čiernej košele a strhli dozadu. William vykríkol, keď mu jeden z nich vykĺbil zápästie.

,,Zrada sa trestá smrťou, to predsa vieš. Varovali sme ťa už dávno," zachripel vodca nenávistne. ,,Ale najprv si radi vypočujeme celý tvoj slávny príbeh. Nikam sa neponáhľame, času máme dosť."

,,To by som... nepovedal," vydýchol William, s pohľadom upretým na svoje dcéry. Jeden z mužov ho udrel do tváre. Kenzie zalapala po dychu. Automaticky stisla Miky ruku.

Zdalo sa, že Freddy ako jediný pochopil. ,,Kenzie," oslovil ju rýchlo, ,,veľmi rád by som ti niečo povedal aj ja. Niečo... čo cítim už veľmi, veľmi dlho. A nikdy som ti to nepovedal. Teda, nie takto. A myslel som, že teraz bude tá správna chvíľa."

Kenzie sa naňho pozrela. Kútiky úst sa jej napriek všetkému vykrivili do slabého úsmevu. ,,Myslím, že lepšiu už nenájdeš," prisvedčila, v snahe odľahčiť situáciu.

Freddy si až do poslednej chvíle zachoval vážnu tvár. ,,Aj ja som si to myslel. A sľubujem, že jedného dňa ti to naozaj poviem. Len," pery sa mu konečne roztiahli do širokého úsmevu, ,,nie pred celou agentúrou, dobre?"

,,Čože?"

---

1037 slov. Ale veď už dlho hovorím, že toto je "long story" :DDD Tuším budem musieť zmeniť kategóriu :D A áno, áno, viem, že toto mala byť posledná časť. Ale komu by sa ešte chcelo lúčiť? Mne teda určite nie... až nabudúce :)

Cissi