- Mackenzie Zoe Wilsonová -

Kenzie s nenávisťou pozrela na muža, ktorý sa postavil medzi ostatných. Vďaka temným búrkovým mrakom na oblohe videla len jeho obrysy, mohutné široké plecia a strapaté tmavohnedé vlasy. Keď naňho však dopadol zlomok lúčov jedného z lampášov položených na kameňoch, zbledla ako stena.

Chvíľu nemohla uveriť vlastným očiam. Len tupo zízala dopredu, pozerala do tváre, ktorá sa tak veľmi zmenila od chvíle, čo ju videla naposledy. Vlasy mal kratšie, ostrihané takmer ako vojak. Na brade mal novú jazvu, ktorá ho robila drsnejším, než si pamätala. Alebo to bolo tým chladným, ponurým pohľadom?

Keď Freddy videl, že stratila reč, ujal sa slova on. V žiadnom prípade nemohol dopustiť, aby si ich väznitelia mysleli, že majú navrch. ,,Toto vám len tak neprejde," zavrčal. ,,OONB sa o tom dozvie a zakročí. Už predsa vie, že ste tu."

Muž, ktorý hovoril aj predtým, sa odporne zaškeril. ,,Hovoríš, akoby si nebol jeden z nich, agent Ward. Alebo si sa tak skoro rozlúčil zo životom?" Spokojne si poškrabal strnisko. ,,To prekliate oddelenie vie to, čo chceme, aby vedelo. A ty s tým nič neurobíš." Obrátil sa na muža, ktorý zaujal miesto vedľa neho. ,,Všetko je pripravené?" opýtal sa. Oči mu priam fanaticky žiarili. 

,,Samozrejme," odvetil tmavovlasý muž bez zaváhania. Kenzie sa pri jeho hlase podlomili kolená. Keby nebola pripútaná o strom, určite by spadla. Cítila, ako sa jej zrýchlil tep a oblieva ju horúčava. Mala pocit, že jej hlava nevydrží toľký tlak.

,,Kedy môžeme začať?" položil zjazvený vodca ďalšiu otázku. ,,Hoci aj hneď," znela ľahostajná odpoveď.

Vtedy už Kenzie hlava netrápila. Nech si bolí a krúti sa, koľko chce, jej srdce na tom bolo omnoho horšie. S každým mužovým slovom sa jej rúcala minulosť, prítomnosť aj budúcnosť, všetky jej sny a istoty, čo v živote mala. Akoby niekto zdola sekal sekerou do podlahy, na ktorej doteraz pevne stála. Sekal, sekal a sekal... až sa prepadla pod zem. Nevidela tvár človeka so sekerou, no vedela, kto to je. 

Padala do tmy. A hoci bola v skutočnosti stále pripútaná o strom, jej duša sa stále viac a viac približovala ku dnu. Už toľkokrát ju zradili. Spomínala na Miky, malú blonďavú princeznú, ktorá ju nahradila v roly dcéry, jej matku Jess, ktorá zaplnila prázdne miesto po otcovom boku, Bradleyho Greenstonea, ktorý bez jej vedomia takmer zničil svet, Rey, ktorá takmer zabila Freddyho. A potom na človeka, ktorý jej spôsoboval stále nové a nové rany. 

Bolelo to. Príšerne. Mala chuť vytrhnúť sa z lán, ktorými bola priviazaná, a s plačom utiecť hlboko do lesa. Nikto iný ju nezradil tak ako on v ten deň, keď nasadol na vlak a už sa nevrátil. Myslela si, že sa s tým naučila žiť. Rana však ostala celé roky otvorená. A teraz do nej nasypali celé tony soli.

Bol to on, kto ju naučil pozerať sa na nové veci ako na niečo úžasné, ako na neprebádaný zázrak, jeden z mnoha, ktoré príroda skrývala pred ľuďmi. To on ju naučil milovať dobrodružstvo, nebáť sa nadprirodzena a ochraňovať slabších. On, ktorého vždy obdivovala najviac zo všetkých.

,,Skvelé," potešil sa zjazvený muž. Otočil sa späť k Freddymu. ,,Vy dvaja ste videli priveľa. Dostanete preto malú príučku." Uškrnul sa. ,,Ty aj tvoja malá kamarátka, hoci tá nie je agentka. Všakže, slečna Wilsonová?"

Kenzie zaťala zuby. Odkedy zaniklo jej spoločenstvo Lovcov, sa nenávidela za to, ako reagovala, keď niekto zaútočil na jej city. Teraz však bola za masku ľadového pokoja vďačná. Pohľadom zmrazila uškŕňajúceho sa vodcu a pohŕdavo odvetila: ,,Nepotrebujem byť agentkou, aby som vás porazila." Ak by sa jej podarilo oslobodiť z pút, nepochybovala, že by sa jej podarilo zavraždiť muža holými rukami. Jej machovozelené oči postupne viac a viac tmavli.

Druhý muž spozornel. Možno to bolo oslovením, ktoré jeho nadriadený použil. Alebo hlasom, ktorý okamžite spoznal aj on. Kenzie videla, ako váha, či podísť bližšie. Hanbí sa jej snáď ukázať na oči? Alebo sa bojí uvidieť vlastnú dcéru spútanú svojimi spolupáchateľmi?

Zjazvený muž si všimol napätie medzi nimi. ,,Poznáš ju?" nechápavo sa obrátil k svojmu tmavovlasému komplicovi. Ten neodpovedal. Kenzie sa snažila zahliadnuť jeho oči, bola však priveľká tma. Bála sa však, že by v nich neuvidela strach či nehu, ale len ľahostajný chlad. 

,,Hej, dievčatko, poznáš ho?" obrátil sa vodca na Kenzie, keď nedostal odpoveď, spokojný s oslovením, ktoré použil.

Bývalá Lovkyňa dlho hľadela na muža zahaleného tieňom. Lampáš mu osvetľoval obrysy tváre akoby vytesanej z kameňa, jeho oči však boli skryté pod rúškom tmy. 

,,Nie," odvetila pomaly. ,,Už nie."