- Miky Anabelle Swanfairová -

Miky robilo veľký problém ticho stáť na mieste. Chcela sa opýtať na mnoho vecí. 

Ako tvoj otec zmizol? 

Ako dlho si si myslel, že je mŕtvy? 

Prečo si mi to nepovedal?

 A napokon... Ostal ti tu ešte niekto?

Tichý chlapec s plachými očami a vnútrom plným strachu. Presne tak Josh Arane pôsobil a presne taký aj bol. Doteraz. No čím dlhšie ho Miky pozorovala, tým väčšmi sa jej zdalo, že skutočný Josh sa jej nikdy naozaj neukázal. Nie, nikdy jej neklamal a to, že jej zatajil jeho najhlbšie tajomstvá, nedokázala brať ako zradu, keď pomyslela na to, že ona mu tiež nepovedala nič okrem vlastného mena.

Teraz však videla, ako sa jeho sivé oči prebúdzajú k životu. Búrka, ktorá sa v nich rozpútala, nikdy nebola silnejšia. No nebola to zlosť, čo sa v nich zrkadlilo. Bolo to odhodlanie. Také veľké, aké Miky ešte nikdy v nikoho očiach nevidela. Jej obdiv k Strážcovi knižnice znova vzrástol.

,,Vieš, kde je?" opýtala sa, keďže mala zrazu obrovskú chuť pomôcť a urýchliť hľadanie. Čím skôr bude Josh pri svojom otcovi, tým skôr sa stratí šedý závoj, za ktorým sa ukrýval. A ona nesmie dopustiť, aby v tom pokračoval. Už teraz milovala žiarivé zlatisté blesky nádeje uprostred búrky jeho očí.

Prízračné dievča, ktorému bola otázka venovaná, k nej pomaly otočilo hlavu. Ústa sa mu mierne pootvorili, čo si Miky vysvetlila ako prejav údivu. Nevedela však, prečo by malo byť prekvapené. Nenapadlo jej, že ľudia pri stretnutí s nadprirodzenými bytosťami väčšinou reagujú úplne inak. Prízrak od niekoho tak krehkého neočakával takúto priamu a vrúcnu reakciu.

,,Stále cítim jeho prítomnosť," šepol. ,,No neviem vás k nemu doviesť. Je blízko. Bližšie než kedykoľvek predtým."