- Mackenzie Zoe Wilsonová -

Kenzie žmúrila do tmy, až kým jej neznámy nezmizol z dohľadu. Jeho dotrhaný plášť vial v ľadovom vetre a postupne sa rozplynul v nočnej tme. Stále cítila ostražitý pohľad, ktorý na ňu upieral, keď sa práve nedíval hlboko do Freddyho vnútra. Akoby vedel niečo, čo ona nie. Niečo smrteľne dôležité.

Kútikom oka videla, ako Freddy preglgol. Mal z cudzinca zrejme rovnako čudný pocit ako ona. Hlboké modré oči mal doširoka otvorené a zračilo sa mu v nich novonadobudnuté odhodlanie.

,,Mala si pravdu, Kenz," hlesol a stisol jej ruku. ,,Poďme domov. Dnes v noci sa naozaj dejú zvláštne veci."

A je to tu. Freddy, ten rozhodný Freddy, uznal, že mala pravdu. Prečo potom mala pocit odrazu urobiť presný opak? Kenzie si skryla ruky do dlaní. Už nevládala. Doteraz sa jej nepodarilo nájsť sestru, kvôli nevysvetliteľnému strachu sa nedokázala sústrediť a neustávajúca búrka pomaly nahlodávala jej sebavedomie.

,,Ale čo ak je Miky niekde tam? Čo ak jej hrozí presne také isté nebezpečenstvo, aké by hrozilo nám, keby ste neboli takí príšerne zbabelí? Freddy, ja..." vzlykla, ,,ja neviem, čo mám robiť!"

Tiché priznanie vlastnej porážky sa nieslo okolím a vracalo sa k nej v podobe výsmešnej ozveny. Trhlo ňou. Málokedy vravela o svojich pocitoch. Bavila sa na ostatných, keď sa trápili nad ich smiešnymi pocitmi bezradnosti... a teraz by sa nečudovala, keby sa všetci vrátane mladého agenta vysmiali jej.

Namiesto toho sa ocitla v jeho studenom, no pevnom objatí. ,,Ak sa v lese naozaj deje niečo zlé, ničomu nepomôžeme, ak sa ním necháme poraziť ešte pred bojom," zašepkal. ,,Miky je určite v poriadku."

Prikývla. ,,Máš pravdu. Poďme."

Vtom sa znovu zablyslo a ona pocítila rovnaký panický strach ako predtým. Zmysly sa jej vyostrili a ona na malý moment videla a cítila vtáky schúlené v hniezdach, besnenie dažďových kvapiek, žiaru nedosiahnuteľných hviezd... aj niečoho, čo ju vyľakalo oveľa viac. A čo bolo až desivo blízko.

,,Freddy, za tebou!" skríkla, no už bolo neskoro. Sykla od bolesti, keď jej plecia zovreli čiesi ruky a tvrdo ju potiahli dozadu.