- Miky Anabelle Swanfairová -

Dievča s vlnitými svetlými vlasmi sa zamyslene opieralo o okennú parapetu. Čakalo, hoci nevedelo na čo. 

Potom ticho v jej izbe prerušilo hlasné vyzváňanie mobilu v ružovom obale. Nedočkavo zoskočila a zodvihla. Hlas v telefóne ju presvedčil, že čakala práve naňho.

,,Ako sa má moja princezná?" počula láskavý hlas svojho nového otca. Otca, ktorému stále nevedela odpustiť, že opustil svoju prvorodenú dcéru, no aj tak ho milovala.

Rozhodla sa nepovedať pravdu. ,,Celkom fajn," zatiahla a snažila sa, aby ju neprezradil jej skleslý hlas. No muž, ktorý bol jej otcom len pár rokov, no predsa bol najdôležitejším človekom v jej živote, sa nedal oklamať. 

,,Čo sa stalo, bábika?" opýtal sa. 

Tvoja dcéra ma nenávidí, chcelo sa jej vykríknuť. A ja sa pritom snažím byť milá, naozaj. 

,,Nič, všetko je v pohode," zahovárala. Nebola zvyknutá klamať, no nechcela, aby si jej otec robil starosti.

,,A čo Hope, je k tebe milá?" kontroloval. Hope Wilsonová bola žena, ktorú opustil. Žena, ktorú nespomínal, o ktorej sa útržkovo dozvedala len zo zblúdilých, zasnených pohľadov. Vedela, že na ňu muž stále myslí, hoci to bolo tajomstvo, o ktoré sa obaja s nikým nepodelili.

,,Jasné," uškrnula sa.

,,A čo Kenzie?" 

Kenzie... stále vyslovoval jej meno s takou láskou. Mal ju rád, to bolo vidno už na prvý pohľad. Bola to predsa jeho dcéra, jeho vlastná dcéra. 

,,Tiež," povedala, hoci opak bol pravdou. Kenzie Wilsonová bola dôvod, prečo Miky nechcela odísť na prázdniny do mestečka Ghost town.