- Josh Augustus Arane -

Celý život sa bál otvárať staré rany. Bál sa dokončiť starý príbeh a začať písať nový. Toto dievča ho dopovedalo zaňho.

Nepýtala si povolenie. Netrápilo ju svedomie. Nebránil jej strach. Jej zvonivý hlas sa rozozvučal rozľahlou knižnicou a neustal, kým neboli všetky tajomstvá prezradené.

Srdce Josha Augusta Aranea sa zmietalo v bolestných kŕčoch. Prízrak hovoril o mnohom. O všetkom, čo ho kedy zranilo. O všetkom, čoho sa bál. Spomínala aj otca. Rozprávala celé veky príbeh ich... priateľstva.

,,Klameš," prehovoril trasľavým hlasom.

Dievča sa naňho zahľadelo spýtavým pohľadom.

,,Bola si tam, keď otec zomrel," pokračoval Josh. ,,To ty si vyvolala piesočnú búrku, keď prišiel list z OONB." A bolo to von. Keď však nahlas vyslovil to, čo ho celé roky trápilo, strach, ktorý sprevádzal jeho slová, nebol taký veľký, ako keď bol dieťa.

Prízrak si omotal pramienok pieskových vlasov okolo prsta. Toto vyslovene ľudské gesto Josha aj Miky trochu zmiatlo.

,,Nedokážem klamať," povedalo dievča bez štipky roztrpčenia v hlase. ,,Vo všetkom máš pravdu.

Bola som tam.

A bola som tu vždy. Som spojená s týmto miestom.

Tvoj otec mi dal kedysi príkaz strážiť Zabudnutú knižnicu."

,,Môj otec...?" nechápal Josh.

Prízrak prikývol. ,,Dohoda medzi nami sa zruší len po jeho smrti."

Búrkové oči mladšieho Aranea sa rozšírili. Zaplavila ich striebristá vlna nádeje. Takmer zabudol dýchať. ,,To znamená, že -"

,,Tvoj otec žije," prikývlo piesočné dievča. Poobzeralo sa dookola a tesne predtým, ako dohorela prvá sviečka, zašepkalo: ,,Stratil sa medzi múrmi knižnice..."

---
Už znova som si povedala, že to dopíšem. Držte palce, nech sa mi to tentokrát podarí :)

Vaša Cissi