- Mykerinos Frederick Ward -

Freddy sa zvrtol. Prudkým pohybom ruky zablokoval úder neznámeho útočníka a potom uskočil dozadu. Kútikom oka zazrel, ako sa Kenzie snaží vymotať zo zovretia muža zahaleného tieňom.

Vrátil sa, napadlo mu. Jeho rozum namietal, že pútnik, s ktorým mali tú česť sa stretnúť, odišiel opačným smerom, no v takýchto chvíľach treba brať do úvahy aj nemožné.

Potom však na ruku zvierajúci Kenziine plecia zasvietilo mesačné svetlo a on uvidel jazvy na jeho tmavej pokožke, drsnej a očividne zvyknutej na podobné súboje. Nebol to on. Nevedel, prečo mu tak nevysvetliteľne odľahlo.

Nemal však čas príliš dlho premýšľať. O pár sekúnd na to, ako zabránil svojmu protivníkovi poslať ho do ríše snov, sa útočník opäť vynoril z tmy. Nevidel mu do tváre, no rozoznával ruky, ktoré sa mihli v temnote ako rozmazané tiene, pripravené zasiahnuť.

Kenzie vykríkla.

Chcel sa k nej dostať, no tieňový muž sa mu postavil do cesty. Znovu zaútočil. Freddy sa niekoľkokrát uhol, pohotovo reagujúc na každý pohyb jeho rúk či nôh. Už dlho nebojoval. No na podobné situácie musel byť vždy pripravený.

Ani nepočítal, koľkokrát trénoval boj s dospelými agentmi, koľko rokov zlepšoval svoje reflexy. Srdce mu búšilo ako o život a telom mu prúdili stále nové vlny adrenalínu. Jediné, čo ho trápilo, bolo, či sa Kenzie dokáže včas vyslobodiť z pút tvorených rukami druhého muža. Obával sa však zbytočne.

Daždivú noc preťal ďalší výkrik, tentoraz hrubší a bolestivejší. Bývalá Lovkyňa jediným pohybom vykrútila útočníkovi zápästie a uštedrila mu presne namierený kopanec do píšťaly.

Vtom sa do zmesi zvukov primiešal ďalší. Hlboký, pobavený smiech.

,,Šikovné deti," zatiahol uznanlivo tretí muž, doteraz skrytý v tmavom lese. ,,Nepochybne ste pre OONB prínosom." Jeho hlas sa náhle zmenil. ,,No je načase prestať s touto hlúpou hrou."

Vystúpil tak, aby ho obaja jasne videli. Jeho a ďalších piatich mužov, ktorí stáli hneď za ním. Nemali šancu poraziť ich všetkých.