- Josh Augustus Arane -

Ako dávno už nebol v tomto zákutí!

Všetko bolo na svojom mieste, regály, malý stôl obklopený policami aj vôňa dôverne známych kníh. Otcových kníh. Nevkročil sem od doby, čo si Dominica Aranea našla smrť. Bolo to už dávno, no napriek tomu si na ten deň spomínal až príliš dobre. 

Stmievalo sa. Knižnicu osvetľovali mihotavé svetielka desiatok sviečok. Tak ako počas všetkých večerných chvíľ, Josh si našiel doteraz neprebádané oddelenie a skúmal ten čarovný, pre osemročné oči obrovský svet príbehov.

,,Pomôžeš mi, ty môj výskumník?" obrátil sa k nemu muž s rovnako pieskovými vlasmi popretkávanými šedinami. Z jeho hlbokých očí farby blížiacej sa búrky vyžarovala láskavosť a neha, ktorú si šetril práve pre svojho syna. A malý Strážca Zabudnutej knižnice sa do nich veľmi rád díval. Dokázali ho upokojiť ako nič iné. Ten pokoj už po jeho odchode nikdy nenašiel.

Josh otcovi vždy rád pomáhal. Odkladal knihy na miesto alebo mu prinášal nové. Naučil sa čítať  oveľa skôr ako ostatné deti a ako jeden z mála sa naučil príbehom aj rozumieť. Po práci, ktorá preňho taktiež bola hrou, pri jeho posteli zhasla sviečka a malý Strážca sa vybral čítať príbehy do ríše snov.

Zo spánku ho prebudil tupý úder, akoby niektorá z kníh sama od seba vyskočila z poličky. Rýchlo vstal a bosými nohami sa utekal pozrieť, čo sa deje. Keď však dobehol za zvukom, ktorý ho tak vystrašil, zbadal, že papiere na stole v Oddelení Zabudnutia sú poprehadzované, ako keby medzi nimi niekto v rýchlosti niečo hľadal. Náhle ho premklo neblahé tušenie, že sa do knižnice niekto vlámal.

,,O-oci!" zvolal váhavo. Čo ak je zlodej blízko? Čo ak mu ublíži? No malý Josh prekonal svoj strach a zavolal na otca aj druhýkrát, tentoraz silnejšie. On ho predsa ochráni.

No otec neprichádzal.