- Mykerinos Frederick Ward -

Freddy videl, že Kenzie by veľmi rada poslúchla mužovu radu. On však nemienil zbabelo utiecť, kým sa nedozvie, čo sa deje. Rozhodnosť a nekompromisnosť mal ako agent v krvi, hoci sa tieto vlastnosti snažil používať čo najmenej. No v tme, chlade a strachu sa stávali výraznejšími.

,,Neodpovedali ste mi na otázku," zavrčal. ,,Kto ste?"

,,Kto myslíš, že som?" znela mužova odpoveď.

Freddy sa zamračil. ,,Ako vám mám dôverovať, keď neviem, s kým sa rozprávam?"

,,Rovnako, ako dôveruješ sám sebe, hoci nevieš, čo všetko sa v tebe skrýva," šepol cudzinec ľadovo.

,,Freddy," hlesla Kenzie. Na krátku chvíľu sa pozrel jej smerom. Bola bledá a zreničky sa jej rozšírili od strachu.

Odovzdane si vzdychol. ,,Ste tulák, ktorý vie viac, ako si o ňom ktokoľvek myslí," zavrčal napokon.

Neznámy si na odpoveď len zložil kapucňu a odhalil tvár strhanú vekom a zlými podmienkami. Obrovské oči mal tmavé a hlboké ako búrkové mračná a Freddymu napadlo, či nimi búrku skutočne neovláda. S odkrytou tvárou však vyzeral menej nadprirodzene. Bol to človek, jeden z tých bytostí, ktoré vedia a ktoré mlčia pre dobro ostatných. A on vedel, že tomuto človeku by dôveroval kedykoľvek a kdekoľvek.

,,Tak vidíš," zašepkal, akoby čítal myšlienky mladého agenta. ,,Strach z neznámeho je prirodzený. Akonáhle však spoznáš, proti čomu stojíš, nijaké prekážky ťa už nedokážu zastaviť. Si múdry, Frederick Ward."

Na chvíľu sa odmlčal, no potom ukázal na oblohu. Oblaky znova o niečo potemneli.

,,Ale občas by si mal počúvnuť svoju priateľku. Má dar, aký by sa mal ceniť, nie odmietať."

S týmito slovami sa odvrátil a ťažkým krokom kráčal smerom k mestu. 

Znovu sa rozpršalo.