Venujem marfi_88 :)

- Mykerinos Frederick Ward -

Freddymu chvíľu trvalo, kým sa dostal na miesto činu. Pár sekúnd, kým si obliekol svoj obľúbený čierny plášť - ,,Vyzeráš ako Sherlock," uškrnula sa Kenzie, keď ho v ňom videla prvýkrát - a pár minút, kým sa po zábradlí zošmykol až na prízemie agentúry a prekľučkoval cez všetky ulice, ktoré ho delili od domu Wilsonovcov.

Za tých pár týždňov, pomaly už mesiacov, sa dostal do nezvyčajnej kondície. Hoci aj predtým zažili s Lovcami poriadne bláznivé naháňačky, od zásahu prízraku menom Rey mal pocit, že sa väčšinu dňa niekam ponáhľa.

Už z diaľky videl siluetu dievčaťa so strapatými tmavými vlasmi, ktoré nedočkavo poskakuje na mieste ako pingpongová loptička po zásahu rakety. 

,,Čo ti to tak trvalo?" vyštekla, keď k nej celý zadýchaný dobehol. 

,,Trvalo? Uvedomuješ si, že z OONB-čky je to k tebe minimálne tri kilometre?" nadvihol obočie. ,,Mám pocit, že som práve zlomil bežecký rekord." Uškrnul sa, no keď videl, v akom je napätí, zvážnel. ,,Tak čo sa stalo?"

Kenzie si nešťastne vzdychla. ,,Mama sa za chvíľu vráti z práce a Miky sa ešte nevrátila. Problém je, že netuším, ako sa dostala von. Dom bol zamknutý."

,,Skontrolovala si okná?" opýtal sa prvé, čo mu napadlo.

,,Samozrejme. A navyše, Miky je princeznička. Nikdy by neskákala z okna."

Freddy sa zahľadel do Kenziiných očí. Zreničky mala rozšírené, ruky sa jej triasli. Hnev, ktorý bolo v jej hlase počuť počas telefonátu, vyprchal. Ostal už iba strach o mladšiu nevlastnú sestru. A on nezniesol, aby sa Kenzie bála.

,,Poď," chytil ju za ruku. ,,Nájdeme ju."