- Josh Augustus Arane -

Vybehol na ulicu. Tlak mu stúpol a srdce bilo snáď dvakrát tak rýchlo ako obvykle.

Nie, Josh Arane nebol zbabelec. ,,Každý hrdina sa bojí," zvykol vravievať jeho otec. ,,Práve boj so strachom z neho robí hrdinu."

Bol hrdina? To nevedel. No vedel, že sa bojí. Práve v tejto chvíli a v podstate celý život.

Ako malý sa bál neprijatia. Mal strach z toho, že ho statné deti odmietnu, že niekoho tak čudného nikdy nepustia medzi seba. Teraz sa toho už nebál. Naučil sa nebáť sa samozrejmého.

Neskôr sa bál, že po smrti matky stratí aj otca. Ani toho sa už nebojí. Stratil už všetkých, na ktorých mu záležalo.

Teraz sa bojí len jedného. Minulosti. Tak veľmi sa upäl na prítomnosť, tak veľmi sa snažil vychutnávať si to, čo mu ostalo, že nikdy nemal čas myslieť na to, čo všetko mohol mať bez toho nešťastného zásahu osudu. Vietor v pracovni mu však pripomenul všetko. Dievča miznúce medzi knihami, oznámenie z OONB, otcov milý úsmev, o ktorom netušil, že bude posledný...

Strach ľudí niekedy núti robiť zvláštne veci. Sú agresívni, depresívni, apatickí. Josh nebol ani jedno z toho. Dokázal zo svojej mysle vytlačiť všetko, čo ho sklamalo. Vytvoril si vlastný svet, do ktorého sa žiaden cudzí človek nedostane. 

Tým, že ho okolnosti prinútili opäť vyjsť na čerstvý vzduch, adrenalín v jeho krvi stúpol. Nikdy si nebol istý, čo za nástrahy tu preňho osud pripravil.

---

Neviem, či si vôbec ešte pamätáte, čo sa naposledy dialo s Joshom... :D Ja viem, že zase meškám s pridávaním častí, no úprimne, rozmýšľala som, či tento príbeh vôbec stojí za písanie... Prvý diel som dokončila bez väčších problémov, no teraz si naozaj nie som istá, či pokračovanie dosahuje tie isté "kvality". Keď tak s ak tomu vyjadrite :D

Cissi6