- Mykerinos Frederick Ward -

Po dlhom a rušnom dni mu minúta ticha pripadala ako dar z nebies. A možno aj bola, veď koniec koncov, darom bol preňho aj samotný život.

Freddy Ward si položil ruky na stôl v kedysi čiernej kancelárii a po chvíli na ne zložil aj hlavu. Díval sa do okna, tak, ako mal vo zvyku. A spomínal, čo všetko sa stalo odvtedy, čo takto naposledy zaspal s hlavou plnou nových nápadov.

Hviezda, žiariaca nad jeho oknom, blikala intenzívnejšie ako obyčajne. Možno to bolo len tým, že si ju dlho nevšímal. Teraz mal vlastnú hviezdu, ktorá mu ukazovala cestu, vlastné svetlo, ktoré mu dávalo tisícky dôvodov, prečo sa tešiť zo života. 

Oči sa mu pomaly zatvárali, sny sa miešali s realitou. Za pár minút by zaspal, keby mu náhle nezazvonil telefón. 

,,Áno?" ozval sa a snažil sa nepôsobiť rozospato.

,,KEĎ SA MI TÁ POTVORA DOSTANE POD RUKU, ZAMETIEM ŇOU CELÉ NÁMESTIE!" 

Ruku bleskovo odtiahol od ucha. Paradoxne si uvedomil, že jediná osoba, ktorá je schopná kričať tak, že by ju pokojne počul aj napriek vzdialenosti, ktorá ich delila, je istá tmavovlasá zlodejka, na ktorú práve myslel.

Ústa sa mu vykrivili do úškrnu. ,,Čo sa stalo?" opýtal sa, hoci tušil, čo, presnejšie kto bude predmetom ich rozhovoru. Odkedy Kenzie odišla postrážiť svoju nevlastnú sestru, čakal, kedy sa ozve presne takýto telefonát.

,,Zmizla, Ward!" Kenziin hlas znel stále dosť nahnevane, no pomaly sa miešal so strachom. ,,A najhoršie je, že nemám poňatia ako!"