Ahojte, som späť :D Viem, že si asi nikto nevšimol, že som bola preč, no priznám sa, že pre mňa bol týždeň bez Wattu na nevydržanie... hrozné so mnou :D Kapitolu venujem všetkým tým, ktorí sa po prečítaní prvého dielu odhodlali aj na pokračovanie a za všetky tie úžasné komentáre... bola naozaj radosť ich čítať :D

- Josh Augustus Arane -

Chlapec s pieskovými vlasmi mal v ten deň veľa práce.

Z pohľadu návštevníkov knižnice sa jeho dni nelíšili jeden od druhého, no on napriek tomu, že staré bludisko kníh vlastnil už päť rokov, dokázal vymyslieť stále niečo nové.

Tentokrát oprašoval prach z kníh.

Každý zväzok starostlivo vybral a handričkou jemne prešiel po jeho povrchu. Pod nánosom svetlosivého prášku sa skrývalo množstvo tajomstiev. Postupne odhaľoval skryté obrázky, ozdobné písmo, ornamenty na prehnutých chrbtoch starých zväzkov.

Jeho prsty držali zdroje všetkých záhad s takou láskou, akú nikdy neprejavil k živému tvorovi. Žil sám, stratený v knihách, no nájdený vo svete svojej fantázie. A bol presvedčený, že ho z neho už nikto nedostane.

Jediný, na kom mu záležalo, bol jeho otec. Staral sa o neho, odkedy si pamätal, dával naňho pozor, aby sa nestratil v zákutiach zabudnutých oddelení, a čítal mu príbehy na dobrú noc, aby sa nebál. Tie, ktoré už teraz poznal naspamäť, no neustále sa k nim vracal, aby sa necítil sám.

No nebol sám.

V knihách, ktoré boli jeho jedinými spoločníkmi, pod vplyvom jeho vôle ožívali príbehy. Ožívali a vnášali do sveta svoju vlastnú realitu. Pomaly, postupne, ako keď autor píše stále nové a nové riadky svojich básní.