,,Nevedel som, že je to také jednoduché," zašepkal Freddy a tým prerušil ticho, ktoré ich obklopovalo.

,,Celý čas ľudia bojovali proti prízrakom a nevedeli, že to oni sú tí, ktorí sa potrebujú zmeniť," vydýchla Kenzie. ,,Prečo o tomto nikto nevedel? Prečo vedci tieto poznatky skrývali?"

,,Kvôli moci, Kenz. A strachu."

Obaja sa otočili za zvukom hlasu. Rey stála v rohu na opačnom konci miestnosti. Sotva ju dokázali rozpoznať v tieňoch okolo nej, no neboli si istí, či je to zlým svetlom, alebo tým, ako zoslabla. Temná žiara okolo nej pohasla, vyzerala takmer priehľadne. Vlasy aj šaty jej bezvládne splývali a z tváre sa jej nedal odčítať žiaden výraz.

,,Ľudia sa boja. Nás, ostatných bytostí, všetkého neznámeho. A nijaký človek to nedokáže zmeniť."

,,Dvaja možno áno," poznamenal Freddy.

Prízrak sa slabo uškrnul. ,,Ty by si za nás bojoval, Ward? Po tom všetkom o tom naozaj pochybujem." 

,,Nikto ťa nenúti zmeniť názor,"  povedala Kenzie. ,,No verím tomu, že prízraky nie sú zlé, kým ich ľudia nedonútia. Ste ako zrkadlo. Odrážate všetky emócie, ktoré sú okolo vás, nedokážete vytvárať vlastné. Živia vás ľudské pocity a túžby." Pozrela na Freddyho. ,,Naozaj si zažila veľa zlého, Rey. No my ti sľubujeme, že sa pokúsime zaistiť pre tvoj druh lepšiu budúcnosť. Zaslúžite si to."

Rey začala plakať. Nepodobalo sa to na ľudský plač. Slzy jej v pramienkoch stekali po lícach, no inak jej tvár ostala rovnako nepreniknuteľná ako predtým. Len z očí sa jej dalo odčítať, že im verí. Ako jediným na svete.

---

Sedeli v tme.

Rey ticho postávala v kúte a posledné zvyšky farby sa z nej pomaly vytrácali. Kenzie na ňu pozerala so smútkom v očiach. A v hlave sa jej rojila kopa ďalších otázok.

Freddy pozeral na ňu. A ako inak, rozmýšľal. Rozmýšľal, ako by ju odpútal od pochmúrnych myšlienok. Nakoniec ho zachránila práve Rey. 

,,Ako si to dokázal?" opýtala sa hlasom tichším ako bezveterný deň. ,,Nikdy sa mi nikto nevzoprel. A nikto odo mňa neodčerpal také množstvo energie."

,,Ja ani neviem," zamyslel sa Freddy. ,,Jednoducho som vedel, že Kenzie potrebuje pomoc, vedel som, že inak sa za mňa obetuje a že svet sa ponorí do ešte väčšej temnoty, ako bol..."

Kenzie sa zamračila. ,,Ty si ma počul? Aj to o..."

Na tvári sa mu po dlhom čase zjavil skutočný úsmev. ,,Všetko."

Tentokrát nepomohlo ani slabé svetlo. Freddy videl, ako sa začervenala a hodila po ňom urazený pohľad. ,,Nie som si istá, že som to myslela vážne. Povedala by som všetko, aby som ju zastavila," namietla nepresvedčivo. Uškrnul sa, no nič nevravel.

,,Nenechajte sa rušiť," zahlásila Rey z posledných síl.

,,Čo budeš robiť teraz?" opýtala sa jej Kenzie, aby zmenila tému.

,,S vaším povolením teraz opustím mesto. Budem odpočívať v okolitých lesoch." S námahou vykrivila ústa do niečoho, čo matne pripomínalo provokačný úškrn. ,,Príďte ma niekedy navštíviť."

,,Pod jednou podmienkou," zasiahol do toho Freddy. ,,Že ty už nikdy nenavštíviš nás."

Na jeho prekvapenie sa prízrak rozosmial. A jeho smiech sa ozýval chodbami bývalého laboratória, aj keď sa rozplynul a zmizol v temnotách Ghost townských lesov.

---

,,Aké to bolo, keď ťa Rey ovládala?" vyzvedala Kenzie.

Freddy sa zamračil. Nechcel o tom rozprávať. 

,,No tak," naliehala. ,,Ak mi to povieš, možno ti poviem, či som myslela vážne to, čo som ti vtedy nechtiac povedala."

,,Nechtiac?" zatiahol s nadvihnutým obočím. ,,Fajn," vzdal sa nakoniec. ,,A potom sú na rade tvoje príhody."

---

Sedeli v tme a rozprávali sa. Príbehy ožívali a spomienky vírili, Kenzie sa smiala a Freddy si vtedy spomenul na hviezdu žiariacu na čiernom nebi, ktorú pred pár dňami videl z okna.

A práve takáto hviezda, rovnako žiarivá a krásna, teraz rozsvietila jeho čierny život.

Nakoniec obaja zaspali, Kenzie s hlavou na Freddyho ramene, a ráno spolu s novým dňom priniesli do sveta zase o trochu viac svetla.