,,Freddy?!" zvolala Kenzie. Bolo to prvýkrát, čo ho oslovila menom. Pred chvíľou bol vedľa nej, tým si bola istá... Žmúrila do tmy, no bola taká hustá, že nevidela ani pár centimetrov pred seba.

 ,,Prosím," zašepkala skôr pre seba, no v tichu, ktoré nastalo, to určite počul, ak tu bol. ,,Vieš, že sa..." 

...bojí tmy. Vedel. Poznal ju minimálne tak dobre ako ona jeho.

,,Kenz," počula jeho hlas a vzápätí pocítila, ako jeho ruka našla tú jej. Povedať, že si vydýchla, by bolo slabé slovo. Obliala ju úľava. Opadla z nej všetka bolesť, všetok strach z toho, že stratí aj jeho, jediného človeka okrem jej rodičov, na ktorom jej záležalo. A bola si istá, že spolu dokážu poraziť Rey a nájsť spôsob, aby magické bytosti a ľudia žili v harmónii. Spolu dokážu čokoľvek. 

,,Čo sa stalo?" spýtala sa. Freddy ju naďalej držal za ruku. Nemienil ju pustiť. Vrámci možností už nikdy.

,,Keď som nad sebou znovu získal kontrolu, prízrak zoslabol, no zároveň sa príšerne nahneval. Výbuch jeho emócií zrejme spôsobil výpadok prúdu," skonštatoval. Obdivovala, ako si v každej situácii dokázal zachovať chladnú hlavu. Nevedela, že on si to isté myslel o nej.

,,A Rey... Čo sa stalo s ňou?" nedalo pokoj Kenzie. Najviac ju ohromilo, že  po tom všetkom ju k nej stále niečo pútalo. ,,Ward," začala opatrne. ,,Čo urobíme, keď ju nájdeme? Myslím-"

,,Nemienim ju zabiť, ak myslíš na to," upokojil ju. Začervenala sa. Samozrejme, že nie. No bol agent a jednoducho si nebola istá. 

Vzdychol si. ,,Len musíme niečo vymyslieť skôr, ako ovládne niekoho iného." 

Zašuchotal papier a Kenzie vybrala poznámky zo svojej bundy. ,,Nedočítala som ich," odpovedala na jeho nevyslovenú otázku. ,,Snažila som sa ju len zadržať." Freddy sa uškrnul. Zvláštne, že mal od začiatku taký pocit. No uvedomoval si, že prízraku klamala kvôli nemu. A to jej nikdy nezabudne.

,,Keby sme tu len mali svetlo," vzdychla Kenzie. 

Vtom tma v miestnosti zoslabla, akoby niekto vypočul jej želanie. A vrecko na jej koženke zažalo žiariť. ,,Čo to...?" 

,,Zdá sa, že sú to moje putá," uškrnul sa Freddy. ,,Domáci miláčik, leukoplast a baterka v jednom. Ešte chvíľu a začnem ich obdivovať aj ja!"

Kenzie s úžasom vytiahla z vrecka červoplaza, v ktorého sivom neforemnom tele sa prvýkrát rozhorel oheň. Popri všetkom tom zmätku naňho úplne zabudla.

---

Sadli si na podlahu z tmavomodrých dlaždíc a čítali. Minúty bežali a oni so zatajeným dychom prevracali stanu za stranou, kým sa nedozvedeli, čo potrebovali.

---

Freddy premohol prízrak, Kenzie zachránila situáciu, no hrdinom dňa sa stal jednoznačne ohnivý červoplaz :DDD No dobre, mali ste pravdu, ešte nie je úplný koniec :D Večer môžete očakávať ďalšiu (už naozaj poslednú) časť  a Epilóg :)