S ovládaním v ruke sa rozbehla po neosvetlenej chodbe.

Musela sa poponáhľať. Jej provizórne putá ho nezdržia dlho a ona ho tu teraz naozaj nepotrebovala. V duchu vynadala hlasu, ktorý potichu tvrdil opak.

Chodba bola úzka a mierne sa zvažovala. Hoci mala Kenzie zmapovanú celú budovu, netušila, kde sa práve nachádza. Tí agenti, odfrkla si. Všade musia mať tajné chodby! No ako povedala tomu nesmierne inteligentnému, no momentálne spútanému agentovi, cesta nikdy nie je len jedna. A agenti to vedia, hoci tento konkrétny ešte pred chvíľou tvrdil opak. A ona mu dala za pravdu, aj keď len preto, aby mu urobila radosť.

Občas bola nútená zaklamať, aby ho zmiatla. A on sa nenechal zahanbiť. Práve preto existovali tajné chodby. Jedna skutočnosť agentom nestačila. Zrejme potrebujú mať druhú, najlepšie nejakú, o ktorej bežní smrteľníci nevedia, aby sa mali čím pochváliť...

Odrazu prudko zastala. Dobehla na koniec a ocitla sa pred dvoma dverami. Zamyslela sa. Pravé vyzerali novšie, ľavé používanejšie. V ktorých bude to, čo hľadá? Priniesli to len nedávno, uvažovala. Budú to nové dvere. Podišla bližšie. A všimla si, že stena okolo dverí je rovnaká ako pri tých ľavých. Naschvál vymenili dvere, aby oklamali prípadných zlodejov. Jasne za tým videla Wardovu prácu. Neváhala a ovládačom otvorila ľavé dvere.

,,Výborne," pochválil ju. Stál pri protiľahlej stene a ledabolo sa o ňu opieral, akoby sa nechumelilo.

,,Ty...ty..."

,,Prekvapená, Wilsonová?" žmurkol na ňu Freddy. ,,Aby si vedela, nie vždy trepem len nezmysly. Niektoré cesty nemôžu existovať bez iných... A bez tejto nemôže existovať ani tá, ktorou som prišiel."