Freddy sa snažil brániť. Snažil sa ostať sám sebou. No niekedy sú iné dimenzie silnejšie. 

Nevedel, kde je. Bol... vnútri. Niekde hlboko v sebe, no slovami nevedel popísať, kde presne. Ani ako sa tam dostal. V momente, keď sa ho prízrak dotkol, získal nad ním kontrolu. 

Videl, ako kráča smerom k trezoru, no jeho mozog nevydával telu žiadne pokyny. Bol to zvláštny pocit. Ako keď snívate a viete o tom, no nemôžte sa prebudiť. Ako keď myšlienkami blúdite tak vysoko, že chvíľu trvá, kým si uvedomíte vlastnú prítomnosť. Freddy si ju už neuvedomoval. 

Cestou minuli telo Bradleyho Gleestonea bezvládneležiace na zemi. A hoci bola jeho myseľ zahmlená, stihol poďakovať za to, že ho Kenz nezbadala. Pomaly prišli na miesto.

Čo ho však prekvapilo, trezor bol otvorený. A Kenzie Wilsonová sústredene čítala poznámky z papierov vnútri. Všade naokolo poletovali drobulinké útržky dokumentov, informácie z ktorých si už stihla vštepiť do pamäti. 

Nebol však zďaleka taký prekvapený ako samotný prízrak. Cítil jeho pocity jasnejšie ako svoje, no bol rád, že ich aspoň od seba vedel rozlíšiť. Zodvihol ruky a zatlieskal. Pomaly, ironicky, s tak neúprimným úsmevom, že by si jednu strelil, keby mohol. A s každým úderom rúk mu bolo jasnejšie, že nech s ním prízrak urobí čokoľvek, on tomu nebude môcť zabrániť.

,,Naozaj som ťa podcenila, Kenz," zatiahol. Hlas znel ako jeho, no aj Kenzie okamžite pochopila, že slová formuloval niekto iný. Zvrtla sa a rýchlym pohybom si zazipsovala zvyšné poznámky do koženej bundy. Videl jej zdesený výraz, ktorý však v momente dokonale zamaskovala.

,,Dám ti radu. Stále sa prispôsob tomu, za koho hovoríš. Keď totiž Ward povie 'podcenila', znie to dosť čudne," poznamenala uštipačne. 

Prízrak sa zasmial. ,,Veď som to tak robila, no teraz už všetko vieš, tak načo sa snažiť? A teraz mi daj tie papiere. Ak ich odovzdáš hneď, sľubujem, že sa Wardovi nič nestane."

Kenzie stvrdol pohľad. ,,Tvojmu slovu sa nedá veriť, Rey. Ale snažíš sa zbytočne. Prečítala som ich a ak to bude potrebné, všetky informácie prezradím agentom, len aby som ťa zastavila. Takže ak chceš, aby tvoje tajomstvo nik nevedel," zaváhala, no potom sa nadýchla a pokračovala. ,,...budeš ma musieť zabiť."

Vyzerala tak odhodlane. Tak krásne. Hoci, keď tak nad tým premýšľal, nádherná bola za každých okolností.

Freddy sa uškrnul preňho absolútne netypickým spôsobom. ,,Vieš, že takto som to nechcela. No zrejme nemám na výber, však?"

A uvedomil si ešte niečo. Že mu na nej vždy záležalo.

Kenzie vyrovnane prikývla. ,,No urob pre mňa aspoň niečo, Rey. Prosím, postaraj sa, aby bol Ward v poriadku. Nič by som si nepriala viac."

Kenz... chcel zašepkať, no nevedel.

,,Bude," prikývol prízrak. 

,,Ešte niečo," pokračovala Kenzie. Pozrela sa hlboko do Freddyho očí, ktoré teraz pripomínali dve bezodné priepasti. ,,Vymaž mu spomienky, tak ako si to robila Bradovi a Lii. Nech celý život nežije s pocitom, že niekoho zavraždil. Nech," do očí jej znova vhŕkli slzy. ,,Nech žije život, o akom vždy sníval... a nech vie, že som ho vždy mala rada." 

V jeho chladných očiach sa na chvíľu objavil život, no potom znovu pohasol.

A Freddy, skutočný Freddy Ward, obklopený vlastnými emóciami, ktoré vybuchovali pri každom pomyslení na to, čo práve povedala, sa práve odhodlával k najriskantnejšiemu kroku vo svojom živote.

Lebo nechcel byť ten, kto slepo vykoná každý príkaz. A kto nepovie, čo si myslí, len preto, že to nie je správne. Už nie.