Podišiel ku klávesnici a chvejúcimi sa prstami vyťukal kód.

Agenti ho volali univerzálny kód - šesť číslic v poradí, na akom sa dohodli všetci členovia agentúry spolu s veliteľom. No trezor sa neotvoril. Zvláštne bolo, že presne to Freddy čakal. Lenže... čo teraz?

Veliteľ zrejme nechcel, aby ho otvoril. Preto mu ani nepovedal správnu kombináciu. A práve preto sa tam chcel dostať. Musel vedieť, čo mu jeho nadriadený tají. Kvôli Kenz.

Mal pokusov, koľko len chcel. Trezor bol taký jednoduchý, že by sa nezablokoval po prvých troch ako pri väčšine. Len času bolo málo.

Kenzie mu niekam zmizla, z čoho bude mať dosť veľké problémy. To však nebolo to, čo ho trápilo. Desil sa skôr toho, prečo odišla. Vyzerala, akoby cítila, že sa blíži niečo zlé. No to zlé už prišlo a on stále nebol o nič bližšie k vyriešeniu tejto záhady. A rozhodol sa to zmeniť.

V tej chvíli urobil ešte dve dôležité rozhodnutia. To prvé bolo, že na dotykovú klávesnicu vyťukal ďalší kód. Svoj vlastný kód. Poznal ho iba on a veliteľ a hoci bola malá šanca, že prinúti tie malé kovové dvierka otvoriť sa, niečo mu hovorilo, že presne to sa stane. Možno veliteľovým cieľom nebolo zabrániť mu nazrieť dnu. Ale postarať sa, aby obsah kovového hranola uvidel práve on.

A jeden pohľad dnu ho presvedčil, že aj jeho druhé rozhodnutie bolo správne.

Zložiť si agentský odznak a spoliehať sa len na seba.

Lebo vnútri trezoru naozaj nič nebolo.

---

Po dlhom čase zase jedna kapitolka... ešte vás to baví? :D Lebo hoci len veeľmi pomaly, ale schyľuje sa ku koncu... :) Prajem krásne sviatky! ♡

Cissi