Plán bol jasný.

Vojsť do trezoru v nemenovanej budove, konečne zistiť, čo sa skrýva za jeho kovovými dverami, skontrolovať, ako sa darí kolegom v Control hall a nakoniec sa vrátiť do čiernej kancelárie k pokojnému životu špeciálne vycvičeného agenta.

Bolo v ňom však veľa slepých miest. Viac, ako by si Freddy prial. Vlastne viac, ako čohokoľvek iného.

Najprv musí zistiť, ako sa dostane do trezora. Vedel, kde sa nachádza, no veliteľ mu nikdy nepovedal podrobnosti. Možno mu nedôveroval a možno...

  ,,Viem, že okrem vášho dokonalého šéfa to nevie nikto. A niekto sa z toho smeje práve v tejto chvíli. Lebo ja náhodou viem, čo tu je. Vôbec nič! Chceli len odlákať tvoju pozornosť, Ward, nechápeš?!"

Kenziine slová mu zneli v hlave celou cestou po nekonečnom schodisku. Chodil po schodoch, nakoľko výťahom nikdy nedôveroval... aspoň odvtedy, čo ho Kenzie v jednom zavrela.

Mohla mať pravdu? Mohol ho veliteľ využívať na dosiahnutie vlastných cieľov? Ale akých? Napadlo mu veľa možností, no ani jedna z nich sa nehodila k chladnému, no čestnému mužovi, za akého ho pokladal.

Keď konečne dobehol na druhé poschodie podzemia a ocitol sa oproti malým kovovým dvierkam s číselným kódom, zaváhal. Rozhodne čakal väčšie bezpečnostné opatrenia. 

Pristúpil ku klávesnici s narastajúcim pocitom, že na Kenziiných slovách predsa len niečo bude.