Sledoval, ako mizla v tmavej chodbe a spokojne sa uškrnul. Presne niečo takéto od nej čakal. Na chvíľu sa ešte nechal unášať spomienkou na letmý dotyk ich rúk, potom sa rozhodol, že by predsa len mal ísť za ňou.

So záujmom si prezrel, čo naňho vymyslela tentokrát. Minule sa jej podarilo strčiť pod koberec bežiaci pás - odvtedy sú v budove len holé podlahy. Raz zablokovala dvere na výťahu a vypla v ňom prúd. No a pri ich prvom stretnutí si vypočítala, kam stúpi, a na tých pár centimetrov na podlahe nalepila hrubú vrstvu kvalitného lepidla. Nebolo to bohvie čo, ale zabralo to a odvtedy sa obaja zlepšovali. 

Vec, ktorou ho spútala, vyzerala ako neforemné putá z plastelíny. S tým rozdielom, že boli tvrdé ako betón. Keď sa však prizrel lepšie, uvidel niečo, čo ho prinútilo obdivovať Kenzie ešte viac. A uvidel aj riešenie, ako sa zvláštnej sivej veci zbaviť.

Potom sa rozbehol, no do opačnej strany. Okrem neho a veliteľa nikto nevedel, že hrubé steny budovy nie sú hrubé, aby sa tadiaľ nešíril zvuk, ale preto, že to nie sú steny.

---

Ospravedlňujem sa, že včera nebola kapitola... Mám toho veľa a momentálne moja lenivosť bojuje s odhodlaním zachrániť si vysvedčenie... prvý rok na gymnáziu, viac hádam hovoriť nemusím -_- 

Cissi