Krivka sa lenivo vlnila po štvorčekovanom papieri. Občas sa dotkla bodov, ktoré tam niekto zakreslil hrubou čiernou fixkou. Stúpala a klesala a on vedel, že v najbližších hodinách vystúpa vyššie, ako kedykoľvek predtým.

,,Freddy."

Otočil sa a vo dverách uvidel chlapca so strapatými vlasmi farby jesenného slnka.

,,Čiernou fixkou, Robb," prehovoril Freddy, ktorý sa ešte nestihol vrátiť zo sveta svojej fantázie.  

,,Čože?" Chlapec, sotva starší od neho, nechápavo zvraštil obočie.

,,Nikdy sa nerysuje fixkami."

Robb prevrátil očami a zasmial sa. ,,Prepána, geometriu mi ani nespomínaj. Vieš, že na to nemám mozgové bunky."

,,Tak prečo si potom tu?"

Chlapci si vymenili krátky sprisahanecký úsmev.

Potom však Robb zvážnel. A to sa naozaj nestávalo často. ,,Je čas," ukázal smerom von a Freddyho tušenie sa potvrdilo. 

,,Zdá sa, že tento prípad budeš mať na starosť ty," zamrmlal, keď obaja vyšli z čiernej pracovne. ,,Keby sme vedeli aspoň niečo..." Robb si prehrabol svetlé vlasy. ,,Ale na Lovcov sa nedá nijak pripraviť! Nemáme plán, nemáme absolútne nič..."

Freddy sa pousmial. Vyzeral unavene, no pri téme "Lovci" mu zažiarili oči.

,,Kto vraví, že nie?"

---

Asi ste si všimli, že včera nebola kapitola... takže dnes dve :D Zajtra asi ešte pridám, no potom ideme na štyri dni do Prahy a neviem, ako budem stíhať, takže je možné, že až potom v pondelok. 

Aspoň budem mať čas o tom trošku porozmýšľať, lebo viem, čo chcem napísať, ale netuším ako... Poznáte to? :D

Cissi