Za šestnásť rokov života sa Freddy Ward naučil vnímať život ako zázrak. Už ako malého ho fascinovalo všetko, na čo sa pozrel. Prečo sú listy zelené a nebo modré, prečo je na oblohe toľko hviezd, ako sa vtáky učia lietať a kto určuje, akí budú ľudia, keď sa narodia.

Tí berú život ako nekonečný rad sekúnd a dookola plynúcich dní, no on si na to nikdy nezvykol. Preňho niečo ako hodina, deň či rok nič neznamenali. Záležalo mu na chvíľach, ktoré počas nich prežil.

Kedysi dávno vedci vynašli čas. Možno si mysleli, že existoval aj predtým a oni ho len zmerali, no mýlili sa. Čas potom rozsekali na toľko drobných úsekov, až si ho nestihli poriadne užiť.

Aká irónia, pomyslel si Freddy. Vďaka toľkému množstvu času nakoniec nijaký neostal...

Lebo hoci mal Freddy Ward k vedcom blízko, vedel, že niekedy ľudské úsilie skrotiť prírodné sily nestačí. Len zlomok z toho, čo sa deje, vidíme, a len zlomok z toho chápeme. A to nazývame vedou. Čo je to zvyšné, na to si musí nájsť odpoveď každý sám... ale je to niečo, čo neovplyvnia ľudské vynálezy ani čas.

Napriek tomu práve ten teraz potreboval. Blížilo sa niečo zlé... kiežby len vedel čo.