Stále som sedela v pracovnom kresle odpočítavajúc minúty kedy budem môcť odísť z dnešného blázinca. Bol tu poplach skoro všade. Každý si na chvíľu vydýchol v čas obeda a a som nebola výnimkou. Po ukončení telefonátu s Jess som sa ponorila do papierov a snažila svoju plnú pozornosť venovať im. 

Pol hodinu pred obedom mi Harry zavolal, že ma berie na obed, čo som mu ihneď potvrdila a dúfala, že to na poslednú chvíľu neodriekol. 

Nakoniec ma zobral do malej reštaurácie,   veľmi útulnej, kde som mala možnosť ochutnať najlepšie jedlo na tejto planéte a spoznať pár jeho priateľov. Boli to veľmi milý a úžasný ľudia a ja som si vedela predstaviť aké to bolo keď boli spolu na tour. 

Boli skvelo zohraný a zabávali sa na všetkom. Aj keď sa urážali brali to zo srandy a bolo ich skvelé pozorovať. So Sarah by som sa dokázala baviť o čomkoľvek. 

V ich prítomnosti som strávila pol hodinu a potom im oznámila, že je najvyšší čas opustiť a vrátiť sa do práce. 

nechcela som Harryho vytrhávať z ich spoločnosti takže po mnohých presviedčaniach som konečne obhájila svoj názor ísť taxíkom. Súhlasil no aj tak ho musel zaplatiť. Bol vážne skvelý a starostlivý. 

Pred tým ako sme vyštartovali mi stihol vtisnúť pusu na pery, pred všetkými, nech sa pozeral ktokoľvek, média, fanynky, ľudia. Bolo mu to jedno. Ubezpečil ma, že o tretej bude pred budovou agentúry stáť a čakať kým ma neuvidí. 

Potom som mohla s úsmevom odísť a v práci sa pustiť opäť do práce. Až doteraz. 

Bolo to desať minút do tretej a ja som si začala robiť poriadok na stole. Hotové papiere som dala na kôpku a kraj stola, s účelom ich zajtra buď poslať na rôzne adresy alebo založiť do portfólií. Ostatné som nechala na druhej kôpke a tie som nutne musela zajtra dokončiť.

Keď boli tri minúty do tretej s výdychom som si obliekla kabát, zobrala kabelku a išla rovnakou trasou ako ráno, len s cieľom vyjsť z budovy. 

Harryho čierne auto som zazrela od rohu, kde som sa ráno stratila z jeho pohľadu. Prešla som ku nemu a pri aute zaklopala na okienko. 

Jeho zrak sa zdvihol od mobilu a rozžiaril sa pri pohľade na mňa. Otvorila som si dvere a nasadla do auta. 

,,Ako si sa mala?" spýtal sa ma a čakal kým sa uvelebím na sedačke. Keď som konečne sedela pripútaná a pozerala naňho mohli sme sa nakloniť a spojiť sa v nádhernom bozku. 

,,Bolo fajn. No teraz je ešte lepšie." povedala som a odtiahla sa od neho. Harry naštartoval a vyrazil na cestu. 

,,Myslíš, že by si ma mohol zaviesť domov? Kamarátka mi volala, že chce prísť na pár dní a nechcem ju nechávať samú." 

,,Oh dobre. Ale Dee môže kľudne ostať. Ale aj tak by som bol radšej keby ste boli u nás a hlavne ty pri mne."  

,,Zasa to nepreháňaj. Dee ak bude chcieť tak by som ju tam nechala no musel by si sa mi o ňu dobre postarať. Poobede by sme mohli zájsť aj s Jessicou do parku alebo niekam."

,,To znie fajn. Už aby to bolo a ja ťa mohol mať pri sebe." 

,,Aj teraz ma máš." podotkla som s uchechnutím. 

,,Áno ale viem, že o takú hodinu už tu nebudeš." posmutnel a ja som ruku premiestnila na jeho dlaň uloženú na rýchlostnej páke.

S Harrym sme sa previezli do škôlky kde sme prebrali deti a potom ku nemu do vily. Tam sa deti s radosťou odišli hrať a my sme mohli odísť opäť ku mne domov.

Pred mojou bytovkou ma Harry vysadil a s posledným bozkom odišiel strážiť deti a ja čakať na Jessicu. 

V jej správe, ktorá bola poslaná okolo druhej hodiny som sa dozvedela, že jej lietadlo pristane okolo pol štvrtej hodine. Pokiaľ sa vybaví a odíde z letiska budú štyri takže pred piatou som ju mohla očakávať. 

Mala som akurát čas sa prezliecť a nachystať nejaké malé občerstvenie na zahryznutie. Bolo mi nad slnko jasné že po jej príchode kufor s oblečením hodí do kúta a bude chcieť klebetiť. Poznala som ju až moc dobre. 

 Keď sa po pol piatej ozval zvonček neváhala som a povolila prístup do budovy. O malú sekundu už tu bolo klopkanie na moje dvere a okamžité otváranie bez nijakých opletačiek s pozeraním, či je to skutočne ona. 

,,O môj bože! Ženská tak dlho som ťa nevidela!" vletela mi do objatia natešená Jessica a ja som sa so smiechom uvelebila v jej tuhom objatí a po dlhej dobe vdýchla jej jemnú jahodovú vôňu. 

,,Nápodobne Jess, Ani nevieš ako neskutočne si mi chýbala." pevne ju zovriem a viem, že keby sme mohli zostaneme takto navždy. 

,,No ako sa máš? Poďme! Chcem všetok o tebe a Stylesovi vedieť!" odtiahla sa a za zápästie ma potiahla do obývačky kde sme si sadli na pohovku. 

,,Čo by? Vídavame sa no pokiaľ sa nerozvedie s Kendall nemôže nič urobiť." 

,,Ale figu! Vieš, že by všetci boli radšej keby bol Harry s hocikým iným ako nie s ňou tak čo ti bráni si to priznať?" 

,,Darcy. Neviem ako by reagovala keby sme sa vážne dali dokopy. Tiež Seby, priatelia a svet naokolo." 

,,Prosím ťa! Darcy aj Seby budú celý bez seba podľa toho čo si mi hovorila v telefóne. Priatelia si nič nebudú hovoriť, maximálne, že si konečne obaja zaslúžite to najlepšie po toľkých trápeniach. A svet? Vy ste taký zaláskovaný, že nič okrem toho druhého nevnímate. No povedz mi, koľko krát už vás deti prichytili?" 

,,Raz, ale to sme sa len bozkávali." 

,,Samozrejme, tak čo ste robili aby vás nevyrušovali?" 

,,Ukladali ich spať." poviem a sklopím zrak do svojho lova s červenými lícami. Pri miernom pohľade vyššie uvidím škeriacu sa Jess a ja presne viem čo sa jej honí hlavou. 

,,Chcem byť tvoja hlavná družička." 

Takže, dúfam že som vás touto kapitolou neunudila k smrti ale treba takú miernejšiu a kľudnejšiu časť pred možno povedať veľkým finále. Veľké finále mám premyslené a bude to fakt problém za problémom takže som zvedavá ako to všetko nakoniec skončí. 

Tiež vám všetkým želám veľa zdravia, šťastia a plno lásky kedže sú tie Vianoce! Nech sa vám splní všetko po čom túžite, a nie len dnes ale po celý rok. Nech ste v obklopení tých najlepších ľudí, vianočnej nálady a radosti. 

Michelle.