,,Ja musím do práce takže budeš sám. Rob si tu čo len chceš, jedlo máš nejaké v chladničke, zapni si televíziu alebo ja neviem. O tretej prídem a vyzdvihnem aj Dee. A len aby ti bolo jasné, nechcem aby vedela kto si. Si proste kamarát, o ktorého sa musím postarať." Povedala som a nečakala na jeho odpoveď a odišla z bytu. Čakala ma cesta do práce kde už som aj tak mala oneskorenie ale našťastie som volala na vrátnicu a ospravedlnili mi celý deň. No neviem čo by som celý deň robila. Maximálne sedela s ním doma a to nechcem.

*** *** ***

,,Mami? Nepôjdeme dnes so Sebym do parku?" spýtala sa Dee po ceste domov. Nevedela som čo povedať. Seby už je veľkou súčasťou jej života a nemôžem jej povedať z ničoho nič aby sa s ním prestala baviť. Mohli sme ho brávať ku nám no Dee by som nenechala u nich. Nie pokiaľ tam bude Kendall.

,,Nie zlatko, dnes nie. Máme doma hosťa." povedala som venujúc svoj pohľad na cestu a nie do jej očí cez spätné zrkadlo.

,,A kto je to?"

,,Je to môj kamarát ešte keď si nebola na svete. Keď som sa potom dozvedela, že prídeš na svet tak sme sa už nevídali."

,,Ja som na vine, že si nemala kamarátov?"

,,Nie zlatko! Je tu teta Jess a veľa ďalších o ktorých ešte nevieš. Ujo Denis odišiel do zahraničia a ja som zostala u tvojej babky. Keď si sa už narodila bývala som tu." Vysvetlila som jej a ona prikývla ale ďalej sa nevypytovala, za čo som bola rada. Aspoň bude menej lží.

Ako vždy sme zaparkovali na našom mieste v podzemnej garáži a odtiaľ sa nechali vyviesť výťahom na naše poschodie od bytu. Kľúčikmi sme otočili v zámku a otvorili tak dvere do bytu, kam sme mohli vkročiť.

V chodbičke sme si odložili bundy a topánky vložili do obuvníka. Zobrala som Darcy za ručičku a prešla do obývačky kde som zaregistrovala Denisa sedieť na pohovke.

,,Ahoj." Prehovoril som aby som upútala jeho pozornosť venovanú nejakému športovému programu v televízií.

,,Sofia! A ty musíš byť Darcy. Tvoja mamina mi o tebe veľa hovorila. Som Denis, tvoj o-"

,,Môj kamarát zo školy. Už som jej vysvetľovala vzťahy medzi nami aj že tu chvíľu budeš." Prerušila som jeho myšlienku na predstavenie. Dôrazne som mu hovorila aby nespomínal, že je jej otec a on to aj tak porušil! Teraz vidím, že sa pekne zmenil. Už to nie je ten, ktorého som poznala. Vždy poslúchal moje požiadavky tak prečo teraz nie? Najprv s tou dohodou a teraz o malej Dee. Viem, že má právo poznať pravdu ale nie hneď.

,,Mami a čo ujo Harry? Ty ho nemáš rada?" zaťahala za moju ruku Darcy a pozrela na mňa. Čula som si ku nej a pozrela jej do očí. Bol tam vidieť smútok, ale to aj v tých mojich.

,,Samozrejme že ho mám rada ale ujo Harry má svoju manželku, Sebyho mamičku. Nemôžem ich rozdeliť."

,,Ale Seby hovoril, že aj ujo Harry ťa má veľmi rád." Povedala a mňa zahrialo u srdca. Často sa o nás takto bavia? Musela som sa zasmiať nad tým. Chcela by som si ich niekedy vypočuť, čo o nás hovoria.

,,S ujom Harrym sa niekedy porozprávame. Ale teraz si poďme niečo navariť dobre? Bež si umyť ručičky a prezliecť sa." S úsmevom prikývla a bežala do izby kde si prezliekala svoje červené šaty. Ja som sa zatiaľ postavila a so založenými rukami sa pozrela na Denisa sediaceho na gauči.

,,Jasne sme sa dohodli, že nebudeš vyťahovať kto si." Povedala som prísne a on sa iba zasmial. Preskočilo mu?

,,Má právo to vedieť a ty to vieš."

,,Ale ja uznám, kedy bude vhodná doba povedať jej, že si jej biologický otec. Do tej doby buď ticho. Nepoznáš ju a nevieš ako by reagovala keď to zistí v zlý čas."

,,A ty ju akože poznáš?"

,,Denis! Je to moja dcéra, ktorú som deväť mesiacov odnosila pod srdcom bez tvojej pomoci! Päť rokov s ňou žijem, spím, chodím von, som s ňou stále. Máš pocit že nepoznám svoju vlastnú dcéru?"

,,Tak povedz, kedy bude vhodná chvíľa jej to povedať? Hm?"

,,Najlepšie by bolo keby nikdy. A aby sme si to ujasnili - spravíš jedinú chybu, niečo čím ju urobíš smutnou, niečo pokazíš alebo prezradíš - poletíš. Stále je to môj byt a ty nemáš právo o ničom rozhodovať. Pokiaľ niečo poviem platí to. Neposlúchneš a podpis nepodpis, letíš z bytu. Nestrpím ťa tu, ani teba ani tie tvoje nálady, úškľabky a komentáre."

,,Mami? Prečo sa hádate?" vošla sem Dee a ja som sa zarazila. Musím sa upokojiť - nádych, výdych, zas a znova.

,,Len ujovi Denisovi hovorím aby bol na teba dobrý, že ty si tu najmocnejšie princezná tohto domu tak aby rešpektoval tvoje rozhodnutia." Povedala som a zdvihla ju na ruky. Jej malé rúčky sa obmotali okolo môjho krku a pevne sa ho držali aby nespadla.

,,Vážne som princezná tohto domu?"

,,Všetko čo len chceš. Tak čo by si naše veličenstvo dalo k olovrantu?"

,,Spravíš zeleninový šalát? Ten čo mám tak rada?" prikývla som a s ňou na rukách prešla do kuchyne. Tam som ju posadila na jej stoličku a ja som prešla ku chladničke odkiaľ som začala vyberať potrebné ingrediencie na náš obľúbený šalát. Nie je jediného týždňa kedy by sme si ho nespravili. Vždy nám zlepší náladu a my sa cítime plné síl.

,,Zlatíčko, Darcy mohla by si sa posunúť o jedno miesto ďalej. Nech si môžem pohodlne sadnúť." Započujem Denisov hlas a keď sa otočím vidím ako stojí nad Dee a žiada aby sa posunula.

,,Ale to je moje miesto."

,,Darcy, mám poranenú nohu a na tvojom mieste sa mi bude lepšie sedieť tak neodvrávaj a sadni si vedľa."

,,A vadilo by tebe si sadnúť vedľa? Pretože tá stolička je Darcyina. Je podpísaná a sama si ju pokreslila. To po prvé. A po druhé nebudeš takto hovoriť s mojou dcérou. Povedala som ti ako sa máš ku nej správať tak sa tak láskavo chovaj lebo ihneď sa zbalíš a odídeš. Druhý prešľap Denis. Ešte jeden a odchádzaš." S povzdychom prešiel vedľa na stoličku a čakal kým sa šalát pripraví.

*** *** ***

,,Mami, mami, zobuď sa. Prosím." Započula som jemný hlas mojej dcéry. Pomaly som otvorila oči a spoza okna videla tmu, čiže sa niečo muselo stať.

,,Čo sa deje zlatko?" spýtala som sa jej a ona so smutným pohľadom odpovedala. Nevyzerala najlepšie. Bola bledá a keď som sa posadila a chytila jej malé rúčky do svojich bola ľadová.

,,Mami, je mi zle od bruška. A hlavička ma bolí." Povedala a sedela opretá o moju hruď. Svoju ruku som premiestnila na jej čelo ktoré naopak bolo celé v jednom ohni. Pokynula som jej nech si ľahne do mojej postele a ja som vstala. Prešla som do kuchyne kde v jednej hornej poličke bol box s liekmi. Vytiahla som odtiaľ teplomer a sirup proti teplote. Do striekačky som nabrala požadované množstvo a s pohárom vody prešla do spálne kde Dee ležala zabambúšená v prikrývke, tisknúc sa ku plyšovému macíkovi.

Teplomer som jej strčila do podpazušia a po dvoch či troch minútach ticha som po jeho pípaní pozrela na displej kde svietila hodnota 38,2.

,,Máš teplotu zlatko. Dáš si tento liečik a dnes budeme spať spolu dobre? Zajtra zavolám do škôlky a poviem, že neprídeš dobre?"

,,A budeš so mnou doma?"

,,Neviem miláčik. Zavolám aj do práce a pokiaľ by sa ti teplota neznížila tak pôjdeme ku panie doktorke dobre?" prikývla a vypila aj liek spolu s vodou. Potom na posteli vytvorila pre mňa miesto a mohla som si ľahnúť ku ne.

*** *** ***

,,Denis, vstávaj!" mykala som s ním, keď som bola pripravená do práce.

,,Ehm čo sa deje?"

,,Dee mala teploty v noci. Teraz jej to už trochu kleslo ale aj tak ju nechám doma. V práci mi voľno nedali tak sa o ňu postaráš. Budem vám volávať keď budem mať čas ale na stole v jedálni sú lieky. Meraj jej teplotu každú jednu dve hodiny, aj častejšie. Keby sa čokoľvek zhoršilo daj mi vedieť. Mobil mám zapnutý. Prídem čo najskôr ale daj mi na ňu pozor, nie že sa jej niečo stane.

,,Samozrejme, nič sa nestane."

A ja som pevne dúfala, že má pravdu a nič sa nestane.