,,Sofia?" jeho hlas je zaskočený ale úsmev sa vyčarí hneď po tom.

,,Styles." odvrknem a ako včera prejdem okolo neho dnu, keďže vonku je celkom hladne. Po oslovení ho priezviskom mu úsmev padá a ja stále zostávam neutrálna.

,,Čo potrebuješ?" spýta sa a ja sa uchechtnem.

,,Ty moc dobre vieš čo chcem! Vieš prečo som prišla, opäť?" poviem naštvane a stále nechávam stáť moje telo pevno prikované k zemi na chodbe.

Peniaze, ktoré som mala pripravené v ruke som mu hodila do tváre a on okamžite zatvoril oči. Keď sa všetky rozletia po zemi otvorí oči a s ublíženým pohľadom na mňa pozerá.

,,Si obyčajný kretén a klamár!" chcela som po tebe jednu vec a to aby si mňa a moju rodinu nechal na pokoji! Chcela som tak veľa?! Nechcem už nikdy počuť o tebe a tvojej priteplenej rodine! Chcem aby si mňa, Dee aj Jess nechal, neplatil za nás nič, neposielal nám nijakê darčeky ani podobné hlúposti. Chcem aby si zabudol že existujeme!!!"

,,Tá liečba nestála dve tisíc libier." povie úplne neutrálne a na sa viac zamračím.

,,Mne je to jedno. Nech stála len jednu libru! Nechaj si ako podplatenie, aby si ma nechaj na pokoji. Mňa aj moju rodinu." poviem a od toľkého kriku a súženia sa mi spustia slzy po lícach

,,To nechceš."

,,Keby som to nechcela nestojím tu a nenadávam ti! Nestála by som tu a nekričala na teba s hlavnou vetou a tou je že ťa nenávidím!"

,,Miluješ ma." povie jednoducho a mne chytí ešte väčší amok hnevu. Chcem na neho skočiť a vykričať ako moc ho nenávidím, ako preklínam jeho rodinu a jeho samotného.

,,Nenávidím ťa! Tak moc že to nedokážem ani povedať!" môj hlas sa odráža stenami a ja plačem. Slzy sa mi stále valia a vali lícami dole, kde padajú na bundu, ktorá už bude nimi nasiaknutá

,,Tak sa mi pozri do očí a povedz ako ma nenávidíš. Pozri a povedz ako chceš, aby som ti zmizol zo života a nikdy sa viac neukazoval v tvojom živote. Aby som na teba zabudol a nespôsoboval žiadne problémy v tvojom živote." prehovorí najdlhšiu vetu za toto naše stretnutie a pomaly ide ku mne. Pri posledných dvoch slovách už je tesne nalepený na mne. Jeho ruky sú na mojich bokoch bod bundou. Cítim jeho teplo sálajúce na nahú pokožku, na ktorú položil jeho ruky. Pevne ma drží a palcami prechádza po pokožke tak aby ma to rozptylovalo.

Jeho horúci dych cítim na svojom krku a viem kam tým smeruje.

Je to provokácia, výzva a test. Vie, že pokiaľ to poviem, všetko zopakujem po ňom a nebude mi prekážať jeho dych, chlípne ruky alebo rozkrok kde sa to pekne zbiera a tlačí na mňa tak som vyhrala. Už ho nikdy neuvidìm.

,,Ne-Nenávidìm ťa. Veľmi moc. Chcem aby so zmizol zo života, aby som ťa už nikdy v živote nevidela. Aby som nevidela teba ani tvoju rodinu. Aby si ma nevyhľadával, aby si nerobil už problémy v mojom živote. Chcem od teba už pokoj."

,,Nie, skôr mám pocit, že opak toho čo si povedala je pravda."

,,Ale to nie je pravda! Splnila som všetko aj navzdory tvojim provokácia! Tak už ma nechaj na pokoji!"

,,Nepozerala si mi do očì. Moje pery boli pre teba príťažšlivejśie a tým dávaš najavo ako po mne túžiš."

,,Nie, nie to nie je pravda! Nenávidím ťa veľmi moc! Chcem aby si mo dal pokoj, mne aj mojej rodine, aby si sa odsťahoval a nechal nás tu v pokoji ďalek nažívať ako pred tvojim príchodom!" búchala som mu do hrude a plakala.

,,A keby si odišla ty?"

,,Nemôžem. Dee tu má život, kamarátov, narodila sa tu."

,,Ani ja nechcem odísť. Sebastian si tu zvykol a mne sa tu páči. Hlavne jedna sladká sexi mamička." Povie a okamžite sa pritlačí na moje pery. Moje telo takému návalu vzrušenia nedokáže dlho odolávať a tak sa mu poddávam a bozkávam ho naspäť.

Jeho ruky prejdu z mojich bokov na zips bundy a jedným ťahom ju rozopína. S rýchlym tempom mi ju sťahuje dole až zostanem len v normálnom oblečení.

Jeho ruky teraz prejdú pod môj zadok. Donúti ma tak vyskočiť naňho a nohy obtočiť okolo jeho bokov. Nesie ma hore schodmi ako to už x krát predtým urobil a ja sa nechavám unášať tým pocitom jeho sladkých plných pier na mojich.

Núti ma vlhnúť pod dotykom jeho prstov na správnych miestach kde majú iný zákaz vstupu. Núti ma šalieť len z pohľadu do mojich orieškových očí. Z jeho hlasu, z jeho slov, ktoré sú tak pravdivé sa mi podlamujú kolená. Viem, že som v tomto až po uši a už sa z toho tak ľahko nedostanem.

Harryho kroky smerovali do jeho spálne, ktorú som už dobre poznala. Už nejakých tých pár krát som mala tu česť a vyspať sa tu s ním.

Mäkké periny uložené na posteli spríjemnili môj pád z jeho zovretia. Jeho nečakaný čin ma neprinútil odmotať nohy z jeho pása a tak Harry o chvíľu padá na mňa.

,,Ani - nevieš - ako - si - mi - chýbala." povie pomedzi bosky a ja sa usmejem. Harry sa odo mňa odťahuje a prevlieka si svoje biele tričko cez hlavu a opäť sa vrhne na moje pery. Avšak nepáči sa mu, moje zahalené telo a tak zvlečie tričko a odhodí ho niekam do kúta.

Mokrou cestičkou si razí až ku mojím jeansom kde odopína gombík a aj zips.

Moje telo šalie, je rozpálené, unášané do výšin keď jazykom pokračuje okolo nohavičiek dole po stehnách spolu so sťahovaním nohavíc.

Keď konečne pred ním zostávam len v spodnom prádle, vrhne sa na svoje oblečenie a rovno sťahuje nohavice aj s boxerkami.

Môj úsmev sa rozšíri keď uvidím jeho juniora. Nemám moc času na obdiv, ako pokaždé, čo sa objavíme v takejto situácií. Harryho pery láskajú moje už dosť napuchlé ústa a rukami prechádza od ramien po chrbát, kde úspešne rozopne podprsenku.

Nohavičky o pár sekúnd letia za ňou a obaja sa už nevieme dočkať toho druhého.

Harry nikdy nestrácal čas a ihneď do mňa vstúpil. Bol to príval rozkoše a ja som sa od toľkej slaste prehla v páse. Cítila som sa plná, naplnená ním.

Mala som čak kým si zvyknem, Harry bol veľmi tolerantný. S malým prikývnutím sa vo mne pohol a ja som sa začala skrúcať. Chcela som viac, omnoho viac.

Jeho prírazy začali a ja som len vzdychala jeho meno, pretáčala očami a nechala sa unášať týmto nadpozemským pôžitkom.

,,Mi - milujem ť- ťa. Na - navždy." vzdychala som posledné slová pred tým ako sa dostavil vyzúžený orgazmus. Hneď po mne som ucítila niečo teplé vnútri mňa a ja som si spokojne vydýchla.

,,Milujem ťa So." povedal aj Harry a mňa zahrialo pri srdci. Milovali sme sa tak moc no nemali sme. Mali sme svoje rodiny a toto bol prešľap.

Skôr ako sa Harry stihol uvelebiť na posteli a stiahnuť si ma do náručia vyskočila som prudko do sedu.

,,Toto bola chyba. Musím ísť."

A skôr ako čosi stihol povedať, bola som preč.

*** ***

Ležal som na chrbte a sledoval biely strop ako niekedy pred tým. Premýšľal som nad tým, či som spravil dobre keď som sa so So vyspal. Nepopieram, že to bolo to najlepšie na svete ale nechcem aby ma nenávidela.

Chcem aby sme mohli byť normálne rodina a my sme sa mohli milovať dvadsať štyri hodín denne, sedem dní v týżdni. Chcel som ju mať len pre seba, no bojím sa, že jej nenávisť neprejde.

,,Takže si si dobre zašukal s tou štetkou?" Kednall stojí opretá o zárubňu dverilí a ja si až teraz všimnem jej osobu. Nebola tu počas celého pobytu So. Muela prísť len teraz.

,,Áno užil. Ešte niečo?" na drzovku som sa jej spýtal a chcel aby vypadla no ona len s prešibaným úsmevom na tvàlári pomalými krôčikmi mierila k posteli. Jej ùlúsmev prezrádzal, že niečo planuje a ja som sa báll toho čo màlá za lubom.

Stála pri mojich nohách, ktoré boli nezakryté perinou. Len miesto do polky stenien a tesne pod bruchom zakrývala perina.

Pomaly sa začala prikŕčať a jej malé studené ruky sa chytili mojich členkov. Chvíľu stála a pozerala tými jej očami na mňa.

,,O čo sa snažíš?" môj zamračený pohľad ju nezastavoval, keď sa pomalým tempom rozhodla postupovať vyššie.

Jej myknutie plecami a úsmev vo mne vytvárali nervozitu. Nechápal som jej správanie.

Ruky už sa nenachádzali na členkoch, píšťalách ani kolenách. Jej hanebné tebké prsty už boli napoly pod perinou a ja som nechcel viac no ležal som ako prirokvaný.

,,Viem, že sa ti to páči tak sa poddaj zlato." pošepká tak aby som počul a posunie sa rukami a ďalší kus. Presunula ich na vnútronu stranu stehien a to ja už nedokážem vydržať.

Nohami ju skopnem zo mňa a kedže je to pre ňu šok padá na zem. Ihneď sa však stáva a má na tvári ublížený výraz. Pretočím očii a natiahnem na seba boxerky.

,,Nič ti nie je tak nehraj nejakú ubolenú. Ale pokiaľ si to myslíš zabolaj nejakej tej tvojej kamoške nech ťa do nemocnice hodí." poviem a odídem. Z izby sa ozýva ešte jej nadávanie kým nezídem dole a nesadnem si do obývačky. Nech už si robí čo chce. Čo nevidieť budeme slobodný.