V tej chvíli sa mi začal točiť celý svet. Harry má len minimálnu šancu vyviaznuť z toho bez zbytočných komplikácií len s bulvárom za zadkom a rôznymi príbehmi, ktoré z toho vzniknú. Ale to bol náš posledný prípad o ktorý by sme sa mali starať.

Mala som namierené teraz ku Harrymu do vily. Pustili ma k nemu ešte na minútku po tom čo mi hrozné správy oznámil jeho právnik. Požiadal ma o skontrolovanie Sebyho a skúsenia niečo zistiť od Coco. Mala som zistiť kedy sa Harry dopratal domov a v akom bol stave. Poprípade susedov či niečo nevideli. Hneď potom som chcela vyraziť do St. Mary's Hospital za Denisom a popýtať sa jeho na jeho rozhodnutia k žalobe alebo o tom večeri.

Coco to vzala tiež ako ja. O Harryho sa bojí a má plno otázok na ktoré nikto nevie odpoveď. Jediné čo som jej povedala okrem ,,neviem", ,,nie som si istá", ,,netuším" alebo ,,zistím" bola veta, že idem do nemocnice za Denisom a pokúsim sa od neho zistiť čo najviac. Nechcela som ju znepokojovať a tak som radšej zamlčala aj fakt, že pokiaľ budú Showenove zranenia veľmi vážne, Harry sa môže dostať do hlbokých problémov. A to že je Harry Styles mu moc nepomôže. A pokiaľ áno budeme len radi ale jeho osobnosť v očiach fanúšikov a verejného sveta bude vážne v problémoch.

Harry musel zostať na stanici. Stále odmietal hovoriť, jeho právnik bol jeho ústami a rozprával čo vedel. Tvárili sa, že Harry vie približný čas kedy prišiel domov a nebol v blízkosti ulice o ktorej povedal Denis.

,,Dobrý deň, chcela by som navštíviť Denisa Showena. Priviezli ho sem dnes ráno. Bol celý dobitý." mladšia slečna prikývla a v počítači si začala vyhľadávať o ňom informácie.

,,Ste nejaký rodinný príslušník?"

,,Je otcom môjho dieťaťa." Povedala som v krátkosti a aj keď sa jej moja odpoveď nepozdávala, lebo nebola dostačujúca povedala mi číslo izby v ktorej sa nachádza. Priložila mi k tomu aj šíslo poschodia takže bolo ľahšie nájsť miestnosť 543 na treťom poschodí.

Okolo tejto izba prechádzalo množstvo doktorov no ani jeden si ma nevšímal. Až na jedného, ktorý práve vyšiel z jeho miestnosti.

,,Dobrý deň. Som Sofia Carson. Mohla by som ísť za Denisom? Potrebujem s ním nutne hovoriť."

,,Samozrejme ale opatrne. Snažte sa vyhýbať fyzickému kontaktu a nijako ho nerozrušujte. Mal by mať teraz pokoj."

,,A ako mu je? Aké má zranenia? Bude v poriadku?"

,,Utrpel vážne zranenia najmä do žalúdka v dôsledku kopania. Má pár modrín po horných aj dolných končatinách. Najhoršie je na tom pravá noha, ktorá sa musela nalomiť a policajti vysvetľujú, že pás Showen padol a pod tých náporom sa musela zlomiť. Dve zlomené rebrá a mierny otras mozgu." Prikývla som a poďakovala mu. Potom ma znova upozornil na pokoj a vpustil ma dnu.

Denis ležal na nemocničnom lôžku takmer celý obviazaný bielym obväzom. Vôbec sa nehýbal a nebyť pípajúcich prístrojov, ľudia by povedali, že je aj mŕtvy.

,,Denis? To som ja Sofia." Začala som opatrne a prešla ku jeho hlave a prisunula si stoličku ku posteli. Obväz zakrýval len čelo a temeno hlavy, tvár bola stále odokrytá a tak som mohla vidieť jeho zatvorené viečka. No po vyslovení tejto vety sa pomaly rozlepili.

,,Sofia? Čo tu robíš?" povedal slabých chrapľavým hlasom.

,,Prišla som sa opýtať ako sa máš a čo sa stalo. Nejako som to nedokázala pochopiť. Prečo podávaš obvinenie proti Harrymu? On by ti to nikdy nespravil."

,,Ale spravil. Vidíš kde som skončil Sofia? Tvoj milovaný Harry ma o druhej poriadne zbil v uličke neďaleko parku kde sme boli. Bola to zhoda náhod, že ma v tej hodine uvidel vonku no neváhal a dobil ma. Myslíš, že by som ti niekedy klamal? Možno som odišiel no nikdy neklamal Sofia. To si musíš priznať." Mal pravdu. Za tých rokov čo sme sa poznali som bola presvedčená, že by ma neklamal. Mohol byť akokoľvek zbabelý no neviem si predstaviť, že by mi klamal. V našom vzťahu sme boli vždy úprimný a nič si netajili.

Zato s Harrym sa poznám krátko ale on mi zveril svoje najväčšie tajomstvo. A verím, že nebol opitý, nemohol by byť bez toho aby to niekto nevidel. Harry na seba púta pozornosť ako opitý a nedostal by sa domov. Ale pokiaľ verím Harrymu, kto vysvetlí tie pootĺkané hánky? Nevedela som čomu veriť.

,,A je kvôli tomuto potrebný súd a obžaloby Denis? Nepamätám si ťa ako človeka, ktorý robí z komára somára. Dobre ak to Harry naozaj urobil verím, že je to čestný muž a zaplatil by ti liečbu. Netreba to hnať cez súdy." Poviem a chce čosi dodať pravdepodobne so zápornou odpoveďou, keďže má zamračený výraz, no preruší ho zvonenie môjho mobilu. Ospravedlním sa a zdvihnem. Neunúvam sa ísť von tak dúfam, že to Denisovi nevadí.

,,Slečna Carson? Tu Petters, právnik pána Stylesa. Spolu so zodpovedajúcimi policajtmi sme obdržali spis kde sú vypísané zranenia pána Showena. Policajti nám stanovili trest za mrežami vo výške jeden až tri roky pokiaľ sa nič nevyrieši a uznajú pánovi Stylesovi pravdu." Poviem a ja sa zhrozím. Tri roky za pár modrín, zlomenú nohu a pár rebier? Ako nech sa nehnevajú, to je trošku moc.

,,Dobre, snažím sa niečo robiť ale moc to nefunguje."

,,Agh, počkajte minútku..." Povie a ja počujem prerývané hlasy jeho aj Harryho ako sa o ničom hádajú. ,,Prepáčte, pán Styles mal v ruke asi štyri triesky a začínalo ho to bolieť."

,,Triesky? Odkiaľ sa tam nabrali?"

,,To nikto netuší. Pár Styles si nespomína na žiaden kontakt s neupraveným drevom tak sme opäť na začiatku. V každom prípade, pán Showen sa nebude môcť z postele sám postele postaviť najbližší týždeň takže bude len veľmi ťažké ho dopraviť na súd, ktorý sa pod naším náporom zajednal o 10 dní. Aj to je dlho no už nič nemôžeme urobiť len čakať na zázrak a veriť, že sa pán Styles dostane von prirodzenou cestou a nie úplatkami."

,,Dobre, ešte sa pokúsim niečo urobiť."

,,Potom aj vy budete predvolávaná na výsluch."

,,S tým som počítala. Ďakujem. Dovidenia." S pozdravom položí aj on a ja sa otočím opäť na Denisa, ktorý bez pohnutia leží na posteli.

,,Ale čože? Problémy v raji? Koľko mu dali? Tipujem tak do piatich rokov. Aj to je doba pokiaľ ho miluješ a má dieťa." Povie s posmešným tónom a ja sa naňho zamračím. Nepáči sa mi ako o ňom hovorí.

,,Do troch rokov. O 10 dní je súd takže dúfam, že sa tam dostavíš." Poviem a potom bez pozdravu odídem z izby. Opúšťam aj budovu nemocnice a rovnou čiarou si to smerujem opäť na policajnú stanicu za Harrym.