Zaskočilo ma jeho správanie. Dobre som vedela, že sa klamať nemá ale za posledných 24 hodín som to toľko krát porušila, že sa to ani na oboch rukách nedá spočítať. Nedokázala som v sebe vytvoriť jednu zmysluplnú vetu, bola som zarazená, že ma sledoval. Vedel, že som včera bola v parku asj keď povedala, že musím pracovať. Bola som si istá, že vedel aj t, že som si svoju prácu vymyslela. Možno to vedel hneď ako som mu to povedala. Vedel o mojej dovolenke v práci a priami to povedal do očí.

„Mám voľno takže by som ťa rád zobral na raňajky." Prehovoril, za čo som bola celkom vďačná. Ako som mala odpovedať na vetu, ktorá bola taká pravdivá?

„Už sme raňajkovali. S Dee raňajkujeme ráno. V práci to už nestíham." Povedala som a založila si ruky na prsia. Necítila som sa práve pohodlne. Stále som čakala čo z neho vypadne no iba prešiel so svojim synom ku dverám od triedy a pár desiatok sekúnd mu kýval. Keď ich zatvoril otočil sa opäť ku mne a ja som si povzdychla.

„Tak neodmietneš raňajšiu kávu." Povedal a keď bol tesne za mnou zastal.

„Nepijem kávu." Podotkla som a on sa z hlboka nadýchol. Bolo vidieť že ho štvú moje argumenty no nevzdával sa.

„Proste poď za mnou. Máme si toho čo povedať." Povedala otočil sa ku vchodu do budovy.

„Zas tak veľa toho nie je." Povedala som si pre seba no bolo jasné, že to počul keďže sa otočil a s pozdvihnutým obočím na mňa pozeral. Iba som pretočila očami a prešla okolo neho. Vychádzala som von z budovy a dlhými krokmi skracovala vzdialenosť medzi mnou a autom.

Keď som doň nasadla mala som chuť ignorovať jeho potreby sa porozprávať a odfrčať preč z jeho blízkosti. Aj keď som ho v hĺbke duše stále milovala.

Po celú cestu sa viezol predo mnou aj keď o dosť prekračoval limity. V tejto časti Londýna som ešte nebola a tak som nepoznala všetky tajné zákutia mesta. A pokiaľ išiel do nejakej kaviarne alebo reštaurácie nevedela by som ho tak ľahko nájsť.

Nebolo to dlho čo sme leteli cez diaľnicu. Onedlho sme zišli do malého mestečka kde boli samé domy s väčšími záhradami ktoré boli starostlivo upravené. Keď zostal a zaparkoval na jednom malom parkovisku pred kaviarňou v mne neznámej ulici a meste mohli sme vystúpiť a v tichosti sa pobrali dnu.

Vnútri to bolo veľmi útulné. Kaviareň boal ladená do hnedej farby, na stenách viseli rôzne obrazy miest z celého sveta. Pri pulte kde sme si mohli objednať bola ponuka nápojov a zákuskov no my sme sa okamžite posadili ku jednému z voľných stolov. Harry chcel začať hovoriť no príchod čašníčky ho vyrušil. S obvyklou frázou „čo si dáte?" sa ku nám postavila a behala pohľadom odo mňa cez Harryho.

„Poprosil by som ten makový koláč a jablkovú štrúdľu. A veľké karamelové latte. A ty? Dáš si espresso?"

„Nepijem kávu"

„A čaj?"

„Nie.

„Dá si zelený čaj. Ďakujeme." Povedal a ona chcela odísť no ja som ju zastavila a zmenila objednávku čaju na iný nápoj.

„Minerálku. Ďakujem." Usmiala som sa na ňu a ona odišla. Zostali sme tu sami.

„Si divná. Kávu nepiješ, čaj nepiješ..."

„Nemám náladu na nič teplé, takže sa postavím a pôjdem preš z tvojej prítomnosti." Povedala som s neutrálnym výrazom a jeho pohľad sa zamračil.

„Nie som teplý!" povedal urazene a ja som sa zasmiala.

„Napoly." Priznala som a od to po mne zopakoval s prikývnutím.

„Prečo si to včera zrušila? A potom išla s Dee aj tak do parku?"

„Ako vieš, že som s ňou išla do parku?"

„Neodpovedaj na otázku otázkou."

„Odpovedz na moje otázky a potom sa pýtaj." Mykla som plecom a pozerala naňho so založenými rukami na stole.

„Vydieračka."

„Idiot."

„Toto ma uráža!" povedal a rukou sa chytil za miesto kde by mohlo byť približne srdce. Opäť som len mykla plecami a čakala na jeho odpoveď.

„Išli sme okolo jedného parku a videl som tam auto ako máš ty. A Seby tam zazrel dve osoby a bol si istý, že ste to vy. Chcel som sa presvedčiť, tak som sa otočil a bola si tam a mali v rukách zmrzlinu."

„Ako si vedel, že mám dovolenku v práci? A akosi vedel, že som nemala prácu na doma?"

„Večer som potreboval pomoc od jedného kamaráta v realitnej agentúre a len tak náhodou sa ho nespýtal či o tebe niečo nevie. Pracuješ s ním a chvíľu sme sa rozprávali no a zistil, že si si domov nebrala už poriadne dlho žiadnu prácu a dlhšie si ani nezostávala po skončení tvojho pracovného času a tiež že máš do konca týždňa dovolenku"

„Idiot."

„Nenadávaj každému do idiotov."

„Dobre! Kretén."

„Vieš, že tak som to nemyslel. Nepáči sa mi keď vy ženy nadávate!" povedal a v tom sa ku nášmu stolu postavila servírka a začala nám dávať naše objednávky. Ah akoby ich bolo veľa... „Tak a teraz rozprávaj ty! Prečo si klamala?"

„Darcy sa tešila na stretnutie so Sebym avšak keď som po ňu došla povedala, že ho nemá rada a nechce ísť s ním von. Preto som ťa odmietla a vymyslela si tú lož s prácou. Išli sme teda do parku a tam mi povedala, že Stephanie, dievča s ktorým sa nemajú veľmi v láske jej „prebralo" Sebyho. Stephanie nenechala aby sa Dee hrala so Sebym a on sa k tomu ani poriadne nevyjadril a tak ho trochu nemala rada. Je mi to ľúto ale svoju dcéru si nedám a nechcem aby sa trápila a pokiaľ je Seby po tebe tak ju už vôbec nedám."

„Ako po mne? Je to môj syn, je jasné, že je po mne."Spýtal sa a ja som sa trošku zarazila. Asi som toto nemala vyťahovať.

„Dobre vieš ako to máš so ženami. A ak je po tebe a takto sa to začína prejavovať, že využije dievča, ktoré ho malo rado aj keď majú len päť rokov nechcem aby boli priatelia. Je mi to trápne a hrozné povedať pred tebou a o tvojom synovi ale je to tak. Ak by sa to opakovalo Harry pre svoju dcéru spravím prvé a posledné a nebudem sa báť odsťahovať. "

„Dobre, prehliadnem fakt, že si mňa aj môjho syna, ktorý má päť rokov, nazvala sukničkármi. Mrzí ma to, že sa to takto dotklo Darcy a aj teba. Sebastian mi povedal, že sa Dee chcela s ním hrať ale tá Stephanie ho od toho odhovorila. Povedala, že jej Darcy zničila obľúbenú Barbie bábiku a vždy si dožadovala pozornosti všetkých a chcela aby ju ignorovali."

„Je to pravda len trošku vymenila postavy. Prvých pár dní sa spolu hrali no Stephanie bola veľmi panovačná. Keď sa hrávali chcela aby Dee robila všetko podľa nej ale to sa Dee nepáčilo tak si našla Andrewa a Noru. Odvtedy ju trochu hnevá všetko čo Dee spraví správne a ona nie."

„Trošku arogantné dieťa."

„Ale tak bola vždy vychovávaná. Jej rodičia sú bohatý a tiež nafúkaný takže sa niet čomu diviť."

„Aj nás so Sebym berieš ako nafúkaných, keď máme plné konto peňazí?"