Večer ubehol pomerne rýchlo a keď opäť nastalo ráno, nezostávalo nám nič iné len sa prichystať. Darcy sa ani dnes nechcelo vstávať no pri zmienke tentokrát Sebyho mena sa to všetko zmenilo a bola plná energie a pripravená ísť čo najrýchlejšie do škôlky.

Bola som taká šťastná, že sa do škôlky teší. Nie každé dieťa sa raduje keď musí ísť do  škôlky, kde sú iné hračky, aké má doma, nie sú tam rodičia a podobne. Darcy mala toto obdobie prvý týždeň. Bol pre ňu šok byť v toľkom obklopení detí bezo mňa.

No rýchlo si našla priateľov. Andrew bol milý chlapec s nádhernými modrými očkami a hnedými vlasmi. To on bol prvý, kto sa prihovoril Dee na tretí deň v škôlke. Keď mi hovorila ako za ňou prišiel a ponúkol jej cukríky,  s hanblivosťou si zobrala a odvtedy to išlo. Pomaly sa začali spoznávať a keď to bol asi týždeň po prvý krát ho Dee zobrala ku nám domov.

Jeho otec, Domonic,  bol skvelý právnik a dalo sa s ním porozprávať o množstve vecí no jeho mama bola mojou spriaznenou dušou. Stella mala dvadsať päť keď otehotnela. Tri roky po mne.

Aj keď sme vedeli, že sme matky a musíme sa správať zodpovedne, neraz sa stalo, že sme zabudli na realitu a stali sa bláznivými teenegerkami ako za mlada. Mali sme toho veľa spoločného. Milovali sme hudbu a tanec. Bavili sme sa o najnovších drboch medzi celebritami, spievali plno nových pesničiek a celkovo sa správali ako mladé neskúsené dievčatá plné lásky k osobám ktoré nás nikdy nevideli.

Stella bol detskou lekárkou a bola som nesmierne rada keď sme sa spoznali, pretože okamžite sme sa dohodli, že Dee môže prestúpiť ku nej. Bola to veľmi milá žena, ktorú deti milovali a Dee nebola výnimka.

O týždeň po nastúpení do škôlky prišlo nové dievča. Malo nastúpiť hneď od začiatku ale na ich nešťastie po návrate z dovolenky dostala silné bolesti a vysoké teploty a nemohla sa dostať do škôlky kde by to mohli dostať ostatní.

Nora bolo malé blonďavé dievča, veľmi hanblivé a aj Dee a Andrew-ovi trvalo tri dni kým ju dostali na úroveň najlepších priateľov.

Jej matka Amanda pracovala ako upratovačka v jednom z luxusnejších hotelov v centre mesta. Daniel, jej otec, bol vysoko uznávaným automechanikom.

Aj s jej rodinou som bola v pohode. Boli to milý ľudia a vždy boli ochotný zobrať Dee zo škôlky, keď ja som bola nútená ešte pracovať.

*** *** ***

Keď sme dorazili do škôlky a Dee sa prezula do papučiek mohla som ju odovzdať učiteľkám. usmiata tvár mojej sladkej dcéry sa rozžiarila keď uvidela tváre svojich dvoch najlepších kamarátov no trošku smútku tam bolo.

Malý Seby ešte nedorazil.

Povzdychla som si a posledný krát jej zamávala a s pozdravom sa odobrala do práce.

Moja práca realitnej agentky nebola náročná. Aspoň pre mňa nie, keďže to bola moja vytúžená práca. Práca zahrňovala dva dni sedenia v kancelárií a vybavovania rôznych papierovačiek ohľadom bytov, ktoré sú možné k predaju a zvyšných dní v rôznych častiach mesta kde s záujemcami chodím a ukazujem domy, ktoré spĺňajú ich požiadavky.

Najlepšie na tom všetkom je, že víkendy máme ako jedna z mála firiem voľné. Tak môžem hrať so svojou dcérou doma rôzne hry alebo ísť na nejaký výlet do Zoo alebo do jej obľúbených parkov na prechádzku.

*** *** ***

Bolo niečo pred štvrtou hodinou, keď som zaparkovala moje červené Mitsubishi, pre ktoré mám mimochodom strašnú slabosť, na parkovisku pred škôlkou.

Vystúpila som a pomaly som prešla upravenými chodníkmi ku vchodu, ktorý už bol otvorený pre prichádzajúcich rodičov.

Zaklopala som na dvere od triedy mojej dcéry a hneď ako ma uvidela vo dverách sa s úsmevom rozbehla ku mne. Sklonila som sa ku nej a objala ju.

,,Tak poď, pôjdeme." povedala som po chvíli a následné s pozdravom zatvorila dvere na triede a prešla do malej šatne.

,,No ako bolo? Pripravená do parku so Sebym?" spýtala som sa a prešla ku jej skrinke odkiaľ som vybrala topánky a bundu, ktorú si mala neskôr obliecť.

Avšak pri zmienke jeho mena sa jej oči zaplavili smútkom a začali po líčkach stekať malé kvapky sĺz.

,,Dee čo sa stalo, zlatíčko? Prečo plačeš?" čupla som si ku nej a silno ju objala okolo jej malinkých pliec. Vzlykala mi do pleca a ja som nevedela prečo. Čo sa stalo medzi ňou a Sebym?

,,Mommy ja nechcem ísť s ním von! Ja ho nemám rada a nechcem mu ukázať môj park."

,,Ale prečo zlato? Čo sa stalo?" naliehala som no vedela som, že mi nič nepovie. Niežeby nechcela, len nikdy sa mi nespovedá keď plače. Vždy potrebuje najprv ukľudniť. ,,Vieš čo? Pôjdeme do parku sami. Bez Sebyho a dáme si zmrzlinu. Čo ty na to?" spýtala som sa a ona so slzami v očiach prikývla. Svoje dlane som jej položila na líčka a palcami utrela jej stekajúce slzy.

Prezula si jej papučky do baleríniek a obliekla si tenkú bundičku, keďže vonku stále prevláda počasie konca leta.  

Spolu sme vyšli von a prešli na parkovisko kde som jej pomohla do autosedačky v našom aute. Keď som zabuchla dvere prešla som na svoju stranu a plánovala si sadnúť no uvidela som niekoho, komu sme sa pravdepodobne chceli vyhnúť.

,,Sofia! No čo počkáte nás a pôjdeme do toho parku?" zastavil ma Harry a ja som sa pozrela na malú Darcy, ktorá s červenými očami pozerala na nás. Rýchlo nejakú výhovorku...

,,Vieš Harry, dnes to nebude možné. V práci som toho mala trochu moc a ešte musím vybaviť pár papierovačiek takže to necháme na inokedy."

,,Aha, chápem. A nechceš postrážiť Dee? Nech si ty v kľude porobíš a ona by sa mohla so Sebym pohrať." navrhol no ja som pokrútila hlavou. Celkom má táto jeho veta naštvala no nemohla som to dať na sebe poznať.

,,Vieš Harry ani to nebude najlepší nápad. Je od teba milé, že mi ju chceš postrážiť ale ja som jej matka a doteraz som sa popri práci o ňu dokázala postarať. Nepotrebujem pre ňu nijakú pestúnku, pretože mi na rozdiel od vašej rodiny nemáme milióny a nemôže si dovoliť všetko." povedala som možno viac s hnevom ako som chcela a otvorila dvere šoféra a sadla na sedačku.

 Auto som naštartovala a vyrazila bez pozdravu preč. Dee bola vzadu ticho, len sa pozerala do okna a čakala kedy zastavíme na parkovisku pred parkom.

Keď sa tak stalo na tvári už mala mierny úsmev a mňa to tešilo. Bez slova sme vystúpili a prešli k malému stánku kde predávali zmrzlinu. Každá sme si objednali po dva kopčeky a spolu prešli na lavičku už v parku pri jazierku.

,,Povieš mi čo sa stalo?"

,,Sebastián je zlý a využíva dobré dievčatá ako som ja. Presne tak ako jeho ocino."

Dostalo ma, čo povedala moja päť ročná dcéra.