Sobota sa tiahla priveľmi dlho. Začalo to Harryho telefonátom o jeho pozícií na policajnej stanici a pokračovalo naháňaním za pravdou a vykúpením. Deti som musela nechať u Harryho vo vile s Coco. Avšak tá musela o siedmej hodine večer odísť domov a ja som jej nemohla v tom brániť. Harryho odmietli pustiť domov aj keď vedeli, že má malého syna o ktorého sa nemá kto postarať.

Bolo mojou povinnosťou zostať pri Sebym a dohliadnuť naňho. Harry sa do tohto problému dostal kvôli mne a ja som musela robiť prvé aj posledné aby som nejako odčinila všetko aj keď bude ťažké si od neho odčiniť tri roky, ktoré bude musieť stráviť vo väznici. Toto sa bude len ťažko odpúšťať.

Harry bol neskutočne rád, že pri ňom ostanem a tak mi zveril kľúče od jeho obrovskej vily kde ešte stále bola Coco. S rozlúčením som sa pobrala do nášho malého bytu a zobrala aj mne aj Dee nejaké oblečenie na zajtra.

Keď som dorazila do vily, Coco ihneď vyletela ako strela z domu a utekala domov. Ja som uložila deti a najmä Sebymu som musela vysvetliť plno lží, prečo tu jeho otec nie je ale som tu ja. Plakal lebo ho chcel počuť no keď som zavolala na policajnú stanicu nedovolili mi s ním hovoriť. A to bolo niečo pred ôsmou hodinou.

Celú noc ma prenasledovali hrôzostrašné mory a myšlienky na všemožné scenárie. Ako ma budú nenávidieť pretože som kvôli svojim sporom a svojej minulosti priviedla muža, miláčika Ameriky do väzenia. Bude to Seby, taktiež Kendall. Coco lebo ju pripravím o prácu a veľmi dobrý príjem. Dee pretože bude Seby smutný a ja s tým nič neurobím. A pokiaľ by zistila, že sa jedná o jej otca bude dvojnásobne zničená.

Bude tu bulvár a fanúšikovia, ktorý keď sa to dozvedia bude koniec.

Na internete som sedela asi dve hodiny a čítala rôzne články , ktoré sa stihli vydať za tých pár hodín odkedy sa to stalo. Bolo toho veľa a fanúšičky boli na jednej strane radi. Po dlhej dobe videli vonku svojho idola, videli jeho hroznú módu, neposedné kučery aj anjelskú tvár. No nikomu sa nepáčilo, že v okolnostiach v akých sa slávny spevák ocitol.

Taktiež sa tam mnoho komentoval o Kendall. Bolo to menej ako dvadsať štyri hodín čo vyšli nové fotografie jej na Maldivách. Každý sa pýtal či vie čo sa deje. Či príde svojmu manželovi na pomoc alebo bude hrať, že tých ľudí nepozná a radšej si užívať na Maldivách.

Nedeľa neprebiehala obzvlášť potešujúco. Za Harrym som plánovala ísť na sto percent a deti som chcela zobrať zo sebou. Nakoniec to prebehlo celkom v poriadku. Na stanici nebolo toľko chaosu ako včera a tak som nemala strach o deti ktoré pobehovali okolo mňa. Pri vchode do malej neútulnej miestnosti som sa trochu obšila no neriešila som to. Seby bol neskutočne rád, že vidí svojho otca a po celý čas sme sa ho nepustili.

,,Dobrý deň. Mohli by ste mi prosím zavolať pána Doewna?" spýtala som sa tentoraz staršej ženy, nie ako tej včera na policajta, ktorý ma na starosti Harryho prípad. Prikývla mi a do piatich minút stál predo mnou a čakal na moje prosby.

,,Chcela by som sa vás opýtať na prepustenie Harryho Stylesa. Je to možné?"

,,Pán Styles by mal zostať na stanici aspoň do súdu budúci utorok. Potom sa rozhodne."

,,Ale Harry má rodinu, má syna a jeho bolí keď vidí svojho otca sedieť tu ako nejakého kriminálnika. Viem sa zaručiť, že Harry by neušiel, to nie je on. Neuteká z boja. Na ten súd sa dostaví a presne načas. Len ho nechajte ísť domov. Nechajte ho si užiť posledné voľné chvíle s rodinou pokiaľ ho vážne odsúdia."

,,Dobre ale v nedeľu už sa bude musieť dostaviť nech máme istotu." Prikývnem a podídem ku stene keď sú poukladané stoličky. Na jednu z nich sa založím a tvár si dám do dlaní. Mám pocit, že sa všetko hrúti ako domček z karát.

Onedlho, je tomu možno pol hodina čo som tam sedela. Počas môjho sedenia sa ma plno ľudí pýtalo či som v poriadku no vždy som klamala odpoveďou „áno". Nebola som v poriadku ani v moment keď som uvidela Harryho v civilnom oblečení a dvoma deťmi, ktoré držal za ruky.

Usmial sa na mňa a objal ma. Vedela som, že mi je vďačný, že som mu vybavila ten týždenný pobyt doma s rodinou. Ale ja som medzi ňu nepatrila a počas pondelka, utorka, stredy, štvrtka aj piatka a soboty som s ním neprehovorila.

S Dee sme išli ku nám domov kde sme zostali celý týždeň. No ani nie. Dee som vždy odviezla do škôlky a ja som sa pratala do práce. Potom nasledovala normálna rutina našich dní avšak doma sme sa nezdržiavali. Chodili sme do večera na rôzne detské divadlá, do parku alebo len tak s jej kamarátmi von na prechádzku. Doma sme len spali a jedli. V sobotu bola rutina rovnaká len s vynechaním škôlky. Darcy mala obľubu v zoologických záhradách a tak som ju do jednej vzala no ani tam sme sa nezaobišli otázkam na Sebyho a Harryho. Bola smutná lebo už dlho sme si plánovali výlet, len my štyria, a ani raz sa nám to nepodarilo. Najprv tomu boli rodičia a paparazzi a teraz toto. Bojím sa najhoršieho a to, že už si nikdy takto nevyjdeme.

Dalo sa povedať, že Harry s jeho rodinu sme ignorovali – teda aspoň ja. Bolo veľa druhov ako sa so mnou Harry chcel stretnúť. Nachádzala som si prijaté správy s najrôznejším obsahom. V niektorých ma len zdravil, v iných sa pýtal na náš deň alebo opisoval ten ich a v poslednom rade upokojoval mňa. Pochopil, prečo mu neodpovedám a chcel mi to vyvrátiť. Uistiť ma, že za to nemôžem a všetko dobre dopadne.

Nedokázala som mu uveriť ani keď mi nechával neprijaté hovory, či odkazy v schránke. Tiež som si bola istá, že chodil ku nám domov lebo som si vždy večer po príchode našla list na ktorom bol podpísaný Harry. V prvý deň keď sme sa vrátili si náš tiež odstriehla naša suseda a povedala, že tu bol no keďže sme neboli doma nechal nám len odkaz zasunutý pod dverami. S prikývnutím a poďakovaním som vkročila dnu a nezabudla ju tiež uistiť, že mu zavolám aj keď tomu nebolo tak.

V sobotu večer som odpovedala na jednu z jeho posledných otázok, či by som ho zviezla. Bola to samozrejmosť a tak som odpísala aby sa nemusel trápiť ďalej.

Celý týždeň prebehol až hriešne rýchlo a nastala nedeľa ráno. Mohlo byť deväť hodín keď sme s Dee vstali a dali sa dokopy. Harry sa musel vrátiť na stanici kde zostane až do pondelka kde si počká na súd. Všetci sme dúfali v zázrak no ten si asi dával poriadne načas. Doteraz nám žiadne znamenie, že by to Harry nebol neprišlo. Všetci sme len dúfali, že súd bude zhovievavý a pochopí Harryho aj jeho rodinu – malého Sebyho, o ktorého by sa musela starať matka, ktorej by to skomplikovalo život. A pokiaľ nie jej aspoň Coco.

Celú nedeľu som plánovala zostať a počúvať posledný výsluch Harryho, mal sa odohrať aj môj prvý a tiež policajt Doewn mal hovoriť o všetkých informáciách ohľadom súdu. Netešila som sa na nové informácie o Harryho stave. Nechcela som počuť tie mesiace alebo roky za mrežami pokiaľ mu vážne priznajú vinu.

,,Mami a zostane s nami aj ujo Harry či pôjde zasa preč?" spýtala sa ma Dee keď sme sedeli v aute, asi päť minút cesty od Harryho vily.

,,Ešte potrebujeme s ujom Harrym niečo vybaviť. Ale sľubujem že čoskoro bude všetko v poriadku. Hlavne poslúchajte Coco a pekne sa hrajte. Potom po teba prídem a so Sebym môžeme ísť naopak ku nám, čo ty na to?" začala rýchlo prikyvovať a kričať na celé auto slovo „áno" a ja som sa pousmiala do spätného zrkadla kde som ju stále videla usmiatu pozerať von z okna.

Keď sme prišli ku jeho vile, stál už prichystaný pred vchodom a lúčil sa so Sebym. Nevychádzala som z auta, keďže Dee sa odpútala sama a sama dokázala aj vyjsť z auta. Zakýval som Sebymu a Coco, ktorý stáli vo dverách so smutným pohľadom. Odkývali mi a potom už aj spolu s Dee zaliezli do vnútra pretože dnes bolo obzvlášť chladné počasie. Jeseň prichádzala.

,,Ahoj So." Pozdravil Harry spolu so skrátenou verziou môjho mena a ja som sa jemno usmiala. Bol optimistický, no aspoň vyzeral, že mal ako tak dobrú náladu.

,,Ahoj."

,,Nechcem aby si si to dávala za vinu pretože to nie je! Ty za nič nemôžeš a viem, že sa z toho dostanem. Pokiaľ nie spôsobom normálnym tak to budem hnať cez moje meno."

,,Ale stále je on súčasťou mojej minulosti a to on ti spôsobil, že budeš musieť používať tvoje meno aby si sa zachránil kvôli rodine a nešiel sedieť."

,,So, ešte je čas na zázrak tak nikdy neprestaň veriť. Možno to nakoniec odvolá." Povedal a mňa napadla ešte jedna možnosť.

Vyrazila som z príjazdovej cesty a dala sa na nanešťastie známu cestu ku policajnej stanici. S Harrym sme sa rozprávali len chvíľu na začiatku. Hovoril, o ich týždni, že sa snažili využívať všetky chvíle voľna. Potom som chvíľu hovorila o mojom a Deeinom týždni a tým to skončili.

,,Harry nevadilo by ti keby som ešte niečo vybaviť? Povedz že do pol hodiny som späť a nech na mňa prosím počkajú." Prikývol a vystúpil z auta. Ja som najrýchlejšou rýchlosťou aká sa dala vyrazila smerom už ku známej budove nemocnice St. Mary.

Cesty boli priveľmi plné a ja som sa tam dostal až za pol hodinu a vedela som, že mi nezostáva plno času. Na recepcii so si vypísala jedno dôležité tlačivo o ktorom mi Jessica hovorila keď bola v nemocnici. Spolu s perom som jej poďakovala a vyrazila na rovnaké poschodie ako pred pár dňami. Našťastie keď som vošla bez zaklopania mal Denis na kolenách tácku s miskami pravdepodobne ešte raňajkami.

,,Chcem aby si odvolal súd."

,,Sofia povedal som ti, že to neurobím. Nie po tom všetkom čím som si prešiel tu v nemocnici a vo chvíli keď ma bil." Pokrútil nesúhlasne hlavou. Ja som sa zhlboka nadýchla a otočila sa chrbtom ku posteli a prešla ku stene. Papier, ktorý som zvierala v rukách som o ňu oprela a na mieste kde žiadali môj podpis ho tam v rýchlosti naškriabala.

,,Tu." Podala som mu tlačivo na posteľ vlízko jeho ruky aby si ho mohol vziať a prečítať. ,,Pokiaľ odvoláš súd a zbavíš Harryho obvinení maximálne s finančnou úhradou zaväzujem sa ti o starostlivosť, o život s tebou, o všetko čo si zažiadaš. Toto hovorí tá zmluva len s odbornými termínmi. Ak v tvojom podaní znamená, odpustiť ti, vziať si ťa a nadviazať kde sme pred rokmi skončili prosím. Je to podpísané. Keď Harryho pustia dodržím dohodu a pretrhnem s nimi všetky kontakty a budem s tebou." Aj keď som vedela čo všetko to obnáša. Aj keď by moje srdce pukalo prežila by som no vedela som, že Dee ho bude nenávidieť pokiaľ ju odstrihne od Sebyho. Nikdy ho neprijme za otca a to by bola moja útecha.

Nečakala som ďalej na jeho odpoveď a otočila sa na odchod. Z jeho úst som ani ďalšie slovo, ani jeho náznak nepočula. Bežala som von z budovy a autom následne preš z lokality nemocnice. Mohla som ďakovať bohu, že cesty sa čiastočne vyprázdnili a cesta sa skrátila o necelých pätnásť minút. Po príchode na stanici mi na informáciách oznámili číslo vyšetrovne a ja som sa tam vydala. Keď som zaklopala na dvere ozvalo sa jemné „ďalej" a ja som vstúpila. Harry s jeho právnikom sedeli na jednej strane stola a policajt Doewn na druhej.

,,Dobrý deň. Prepáčte za meškanie ale cesty boli plné." Prikývla mi a pokynuli nech sa posadím. Sadla som si na druhú stanu od právnika a počúvala čo sa bude diať.

„Dobre. Pán Styles je obvinený s ublížení na zdraví. Pán Showen, ktorý bol vami dobitý okolo druhej hodiny nočnej má zlomenú nohu, polámané rebrá a mierny otras mozgu. Podľa zákona vám súd môže udeliť väzbu do troch rokov. Výška bude uvedená po súdnom pojednávaní, ktoré sa uskutoční v utorok o desiatej hodine predobedom. Uvedie ju sudca po vypočutí všetkých svedkov – vo vašom prípade máme troch svedkov, keďže v okolitej dobe sa nikto nenachádzal v tejto lokalite – a samozrejme aj po dohode s ostatnými členmi úradu." Odmlčal sa a potom pokračoval. ,,Teraz pokiaľ môžeme, začneme s posledným výsluchom pred súdom. Ide len o ujasnenie informácie a poprípade doplnenie nových, napríklad zo strany slečny Carson keďže výsluch s ňom vedieme po prvý krát. Tak slečna, môžete začať."

,,Denis Showen bol môj priateľ počas vysokej škole. V poslednom ročníku som otehotnela a opustil ma. Celých päť rokov som ho nevidela ani nepočula nič o ňom. Úprimne, ani som nemala záujem. S Harrym Stylesom som sa spoznala v prvý deň kedy jeho syn a moja dcéra začali chodiť do rovnakého ročníka v materskej škole. Odvtedy sme sa vídavali častejšie a trávili spolu čas. Jedného dňa, v ten deň ako sa to stalo sme boli s mojimi rodičmi vonku. Po pol hodine sa po internete rozšírila naša lokalita preto sme rodičov a deti poslali preč. My sme tam ešte zostali a keď sme sa chystali odísť stretli sme Denisa. Začal hovoriť o tom ako sme si plánovali budúcnosť a môžeme v nej pokračovať keď nás znova našiel. Hovoril ako sa chce vrátiť do našich životov s podobné sladké reči. Nevedela som, či mu mám veriť alebo nie. No a tak ma Harry zobral domov. Uložil sa spať aj s mojou dcérou a on so synom išli domov. Ráno mi Harry volal, že sa nachádza tu aby som prišla."

,,Takže vám pán Styles nevolal ani nepísal počas noci? Nepočuli ste, že by bol u vás ani nič podobné? Ani on ani pán Showen?"

,,Nie, mobil som mala zapnutý a nič mi neprišlo ani nikto nevolal. Keby sa niekto dostal do bytovky, a búchal by mne na dvere moja suseda by o tom určite vedela. Má veľmi silný a citlivý sluch a vždy som bola rada, že bývala oproti mne"

,,Dobre po tú časť kedy idete späť sa zhoduje aj vaša aj výpoveď pána Stylesa. Avšak pán Styles si nespomína na nič čo bolo po tom a to je komplikovanejšie. Nechám vás na chvíľu osamote a ja sa pôjdem poradiť za kolegom." Prikývli sme. Doewn odišiel a my sme zostali ticho. Až keď som po chvíli ja neprehovorila.

,,Harry, vie o tom Kendall? Mala by tu v utorok byť."

,,Nevolal, spravíš to prosím za mňa?" pozrel sa na mňa s prosebným pohľadom a ja som prikývla. Podal mi jeho mobil a ja som sa postavila. Nechcela som vyjsť predsa to nie je potrebné ani súkromné.

Pomaly som otvorila uzamykaciu obrazovku a mohla sa usmiať keď som zistila, že Harry má stále fotku našich detí na tapete. Odomkla som ju a prešla do posledných hovorov a chcela hľadať v starších kontaktoch no niečo ma zarazilo.

,,Harry? Možno sa ukázal zázrak."

Predpísané časti pomaličky dochádzajú a tak dúfam že cez prázdniny dobehnem stratené. Michelle xx