Ráno som nestíhal zisťovať kde sa Malfoy práve nachádza, jednoducho som schmatol mobil a vybehol z klubovne smerom ku učebniam. Duchovia a obrazy zo steny ma nepríjemne sledovali, ale mohol som si za to sám - za ten včerajšok. Jediné za čo som nemohol bolo moje priblbé meno.

"Potter, Potter. Budeš mať problémy."Starý čarodejník sir Silas IV na obraze sklamane pokrútil hlavou. "Celý otec, celý otec.!"Senilne zopakoval, ja som nad tým len prekrútil očami a napokon som dobehol do učebne. Privítali ma veľké nástenné hodiny, ktoré ručičkami hlasne tikali a odpočítavali čas: 

7:10  

Riaditeľka nenávidela meškanie a hrozil za to trest celoročného ostávania po škole. To som si nemohol dovoliť. Mcgonagallka povedala, že ešte jeden problém a napíše môjmu otcovi. V hlave mi vírili všetky nadávky sveta, preklínal som Scorpia za to že ma zatiahol na zakázanú párty, ktorú sám zorganizoval a preklínal som seba samého za to, že si za všetko môžem sám. S týmito myšlienkami som kráčal do prvej voľnej lavice a popritom  som sa stretol s prísnym pohľadom Mcgonagallovej a napokon sa z lavíc na mňa otočila celá trieda. Očervenel som takmer ako ryšavé hlavy rodiny Weasleyovej. 

"Nesadajte si, Potter. Príďte ku môjmu stolu a podajte mi jasné vysvetlenie prečo meškáte."Pri odsúvaní stoličky ma vyrušil jej pevný hlas. 

Netušil som či si užíva moje trápenie, ale ako som kráčal cez dlhý rad lavíc a cítil som pohľady mojich spolužiakov, ktorí si ešte k tomu začali šepkať mal som pocit, že trestanie študentov- mňa, Pottera, obzvlášť je Minnervinou záľubou. Roztrasene som podišiel k jej stolu. Vlasy som mal strapaté a stáli na všetky strany, habit som mal pokrčený a košeľu nezakasanú. Vyzeral som akoby som práve prišiel z párty, čo pred len pár hodinami bola naozaj pravda. 

"Ja-ja..."  Habkal som. Takmer som zabudol ako sa volám. Zrejme som mal prísť s nejakou výhovorkou, pretože spustila svoj nezastaviteľný monológ. 

"Dopočula som sa, že včera sa konala istá párty. Proti zábave nemám nič, veď tak isto som bola mladá ako vy. Ale očakávam isté zodpovedné správanie. Na rozdiel od svojich spolužiakov, ktorí sa párty zúčastnili..."Všetkých si prešla pohľadom a potom pozrela späť na mňa. "...však u vás také zodpovedné správanie nevidím, Potter. Meškali ste. Zrejme očakávate, že vás nechám po škole ale mám pre vás iný trest, pán Potter. Do konca polroka vypracujete projekt s názvom: Prečo je dôležitá abstinencia u mládeže. Plus k tomu opíšete Knihu školských pravidiel a naučíte sa ju naspamäť." Rýchlo vyrapotala.

Z učebne som započul škodoradostný chichot. Zamračene som spolužiakov prešiel pohľadom, no potom som nepočujne zaúpel keď mi došlo čo všetko na mňa riaditeľka naložila.

"A pán Malfoy sa nám nachádza kde?"Premerala si najprv mňa ako keby som to vedel a potom celú triedu.

"Ranná nevoľnosť, pani profesorka."Tresol som pomedzi zuby prvé čo ma napadlo a trieda sa rozrehotala ešte viac. Cítil som ako sa mi červeň dostáva znova do líc. Za toto všetko môže Malfoy a ešte ho aj kryjem.

"Predpokladám, že pán Malfoy má rovnaké problémy ako vy?"

"Nie to nie,"Vyjachtal som stále celý červený. "Včera sa mi sťažoval, že zjedol pokazené dračie gule. Preležal v posteli celý večer."

"Ach, tak."Poznamenala, aj keď som si nebol istý, že tomu uverila. Predsa v akých problémoch bol Potter v takých väčšinou aj Malfoy. Boli sme nerozlučná dvojka. Až do teraz. "Ale odkážte mu, že si dám na neho pozor a nech si preštuduje dnešné učivo, pretože v stredu budeme mať písomku."

 Z tohto celého výstupu som sa nemohol  cítiť trápnejšie, no napokon som sa odlepil od miesta a vybral som sa do opustenej lavice v rohu. 

"Okrem toho zakazujem v celom areáli Rokfortu požívanie alkoholických látok a takéto požívatiny skonfiškujem. A odteraz sa v Rokville bude môcť podávať len nealkoholické ďatelinové pivo. Študenti mi nebudú zaspávať na hodinu kvôli spoločenskej únave." Započul som ešte. V tej chvíli sa spustila lavína nespokojného šepotu, ktorá sa premenila v hlasnú vravu.

"To nemôžete!"

"Už je ako Umbridgeová!"

"To je diktatúra!"

Bolo počuť a ja som len zahanbene skĺzol na stoličke nižšie.

"Ticho!"Zbľačala Mcgonagallová a premenila všetky naše knihy na stoloch na veľké tarantuly. To naozaj nemusela, pretože niektoré dievčatá začali pišťať ešte viac a chalani sa rozrehotali. Nemohla to byť väčšia katastrofa. Nakoniec ich umlčlala nejakým kúzlom. Ja som len odpočítaval kedy hodina skončí, nepočúval som jej nezáživný výklad ako sa premeniť v žabu- aj tak by som to nikdy nevyužil a tak som potajomky pod lavicou vytiahol mobil a prihlásil som sa.

používateľ @Al je online

@Al- Dobré ráno, Scorpius Hyperius Malfoy

POVEDAL SOM:

DOBRÉ

RÁNO

Scorpius

Hyperius

Malfoy

HALOOO

@KingScorpion -Pre Merlina, Albus! Prečo ma budíš o takejto čertovsky skorej hodine?!

@Al -Porozmýšľaj, ty blondiak

@KingScorpion- Ráno naozaj nedokážem myslieť, Al

@Al- Všimol som si *facepalm*

@KingScorpion -No tak mi to už vyklop. ALebo je to pomsta za Rose a rozhodol si sa ma týrať ranným vstávaním a otravovaním ma?

@Al- Hmm, dobrý nápad ale nie.Môžeš mi poďakovať, že som ti práve kryl zadok a vyhovoril som ťa na rannú nevoľnosť!

ZASPAL SI CHÁPEŠ?

Na prvú hodinu s Mcgonagallkou. Vieš ako to neznáša keď niekto mešká. Ani sa tu neukazuj.

@KingScorpion- Fuu, fakt ďakujem, Al. Si kamoš. Úplne som na prvú rannú hodinu zabudol

@Al- Kde vlastne si?

@KingScorpion - S Polly som ešte v posteli.

videné 7:35.

Keď som si prečítal tú poslednú správu, takmer ma naplo a chystal som sa hodiť mobil späť do tašky, no keď som zdvihol zrak stretol som sa s nahnevaným pohľadom Mcgonagallovej, ktorá nado mnou mlčky stála neviem ani aký dlhý čas. Trapas. Problém. Znova. To som celý ja.

"Pani prof-"Začal som s prosbou v hlase a nasucho som prehltol. 

"To muklovské zariadenie, Potter. Ihneď." Vystrela dlaň. Ostatní sledovali čo spravím. 

Nerozhodne som vystrel ruku, nemá na to právo mi brať osobný majetok, no pochopil som, že už som v dosť veľkých problémoch a hádanie sa s ňou by mi veci ešte zhoršilo. Už aj tak mám prísneho fotra. Vložil som jej napokon mobil do dlane. 

"Prosím, vráťte mi ho. Sľubujem, že už ho nebudem používať, ale potrebujem sa dovolať domov."Zo zúfalstva som si vymyslel túto trápnu výhovorku. Nie, rozhodne nechcem volať domov. 

"Tak budete používať sovy, Potter. Generácia vášho otca s tým problém nemala, tak v tom nehľadajte žiadne komplikácie. A musím vás informovať, že toto  je už tretie porušenie pravidiel školy. Rozhodne vášmu otcovi pošlem znepokojivý dopis."Otočila sa na podpätku a podišla k svojmu stolu.

Chcel som ju ešte prosiť, no vedel som, že by to bolo zbytočné. Aspoň ma nemusela takto strápniť pred celou triedou, ktorá ma už aj tak dosť neznášala, mohla ma vyhrešiť pred zatvorenými dverami jej kancelárie. Profesorka Mcgonagallová jednoducho milovala vidieť ma trpieť. Z môjho miesta vzadu som ju prepaľoval pohľadom, no  to vôbec nenávistný pohľad, skôr sa mi do očí drali slzy a ja som videl rozmazane. 

"Hodina skončila."Oznámila triede, sadla si a s nezáujmom si začala listovať v učebnici. Študenti sa postavili s ostatných lavíc a s hlasným hundraním sa vydali ku východu. Razil som si cestu davom, čo najskôr som chcel odtiaľ zmiznúť, no nebolo to múdre pretože ma medzi prvými prepaľovali pohľadmi, venovali mi udretie do pleca a nakoniec ma von posotili.

"Za toto môžeš ty, Potter!"Neudržal som sa keď do mňa sotil Andrew Nott, syn bývalého smrťožrúta Theodora Notta. Naozaj som nechápal ako mohol Rokfort dovoliť zobrať tu tieto kreatúry. Nikdy nebudú dobrí. 

"Tak ty si nám vybavil zákaz pitia, Potter! Tak my ti vybavíme vyhadzov zo školy, ale pred tým ti napravíme tvoj ksicht!"Vyhrážal sa ďalší potomok smrťožrúta Damon Rosier. Ani nemohol vedieť, ako som túžil aby ma odtiaľto vyhodili. Zasmial som sa mu do ksichtu ale to som nemal robiť, pretože mi venoval kopanec do tváre. V lícnej kosti ma zabolelo. Zrejme mi tam bude svietiť veľká modrina. 

"Hej! Nechajte ho, vy nechutní Voldemortovi zombíci!"Zvolala Rose, ktorá sa prepchala cez dav prizerajúcich sa a smejúcich sa študentov. Boli tam všetky fakulty. 

Odstrčila ich.

"Nedotýkaj sa ma, ty špinavá polohumusáčka."Zasyčal Rosier a vytiahol na Rose prútik. Tá ani nestihla zareagovať.

"Jedz slimáky !"Vyslovil Rosier, zamieril na Rose a tú oslepilo zelené svetlo. V tej chvíli na zem vyzvracala dlhého slizkého slimáka bez ulity. Jeden pristál aj na mne pretože sa nado mnou nakláňala.

Neviem ako Rose pomôcť ale toto prehnal. "Za toto zaplatíš, Rosier!"Dvíhal som sa zo zeme, z nosa mi krvácalo, líce mi pulzovalo, no dokázal som ešte vytiahnuť prútik. Bol som pripravený zaútočiť.

"Čo sa to tu deje?" Nakoniec sa ku nám dostali dve osoby. Nebola to Mcgonagallka začo som bol vďačný inak by ma už asi naozaj vylúčila zo školy, tá sa zrejme premiestnila do svojej riaditeľne. Na moje nešťastie to bol môj otravný brat James a odvážil sa ukázať aj Scorpius. Pozreli na mňa a na Rose, ktorá stále zvracala slimáky.

No tak, spravte niečo. Prosil som ich pohľadom. 

//pozn. môj chudák Albus *dáva mu teplé objatie*//