Nervózne som hľadel na veľké nástenné hodiny v učebni Obrany proti čiernej mágií, ktoré práve odbili tri hodiny. Písali sme práve polročný test, no ja som sa nemohol sústrediť. Bolo už popoludnie, naozaj prešlo pol dňa a Scorpius mi ešte neodpovedal ako sa rozhodol na moje ultimátum. Otázky, ktoré som sa učil noc pred tým mi nenávratne vyleteli z hlavy. Sakra aj so Scorpiusom. Vedel som, že sa z neho raz zbláznim. Ešte k tomu ma v učebni vyrušovalo jeho blonďavé temeno hlavy, kedže sedel rovno predomnou. Nervózne som začal poklepkávať nohou. Scorpius sa nenápadne otočil a nadvihol obočie, pozrel na mňa pohľadom 'či som v pohode'.

"Albus Potter a Scorpius Malfoy."Ozval sa profesor Kingsley, bývalý minister mágie. "Ešte raz sa otočíte a odpíšete od seba budete zo skúšky vylúčení z nedostatočnou."

"Neodpisovali sme!"Namietol som.

"Odovzdajte test, pán Potter."

Nahnevane som sa postavil. Scorpius sa otočil a zrazu som za všetko mohol aj ja. Rýchlymi krokmi som dokráčal k profesorovi Kingsleymu, strčil som mu môj prázdny papier do rúk a následne som odišiel z učebne. Vyšiel som na nádvorie a sadol som si na lavičku. Momentálne som nemal chuť vidieť nikoho. Po pár minútach však z učebne vyšiel aj niekto iný. Otočil som sa, chcel som Scorpiusovi vynadať za to že ma neustále dostáva do problémov, no prekvapilo ma, že to nebol on. S úsmevom ku mne podišla Alexis z Beuxbatonu. Sadla si vedľa mňa.

"Tá písomka ma mrzí. Nemôžeš za to."Pousmiala sa a položila mi ruku na rameno. Pozrel som na ňu. Tie francúzsky sú nejako fyzicky založené.

"Scorpiusovi vždy všetko prejde."Povedal som to, čo som si vždy myslel až mi odľahlo.

"Ale je to tvoj dobrý kamarát, nemýlim sa?" Nadvihla dokonalo tvarované obočie.

"Sme najlepšími kamarátmi od prvého ročníka. Vždy držíme spolu aj keď to v poslednom čase tak nevyzerá."Spojil som dlane a pohľadom som hypnotizoval burinu vyrastajúcu v štrbinách nádvornej dlažby.

"Albus,nenahnevaj sa, ale podľa toho čo som si všimla, je pre teba Scorpius toxický. Nezdá sa ti, že iba využíva tvoju popularitu?"

Ani som sa na ňu nehneval. Nemal som na to energiu. A ešte k tomu, mala pravdu. V krku sa mi nahromadila úzkosť. Zrejme moju nervozitu vycítila lebo ma zrazu objala. Voňala pekne, ako zmes ruží a levandúľ.

"Hocikedy sa so mnou môžeš porozprávať, dobre?"Usmiala sa na mňa keď sa odtisla. "Musíme si ako deti slávnych rodičov pomáhať."Znova sa usmiala, ale tentoraz mi jej úsmev príšiel akýsi krivý, skôr ako úškrnok.

"Alex? Nikdy som sa nespýtal, ale kto sú vlastne tvoji rodičia?"Vážne som na ňu pozrel a preglgol som. Neodpovedala mi, pretože nás rozhovor prerušilo zazvonenie a na chodby sa nahrnuli davy študentov, medzi nimi aj Scorpius, ktorý ma pohľadom hľadal, no v tom ho vyrušila Rose vo veľmi dobrej nálade a s úsmevom mu vlepila rýchly bozk na líce. Vyzerali idylicky a ja som ich z diaľky pozoroval. Úplne som zabudol na Alexis, ktorá zatiaľ odkráčala preč

***

Nastal už večer, no od Scorpiusa som  stále nemal odpoveď, aj napriek tomu, že sme sedeli za stolom vo Veľkej sieni vedľa seba. Rose sedela samozrejme pri chrabromilčanoch, a stále vyzerala, že je vo veľmi dobrej nálade. Ani náznak, že by za rozišli.Podoprel som si hlavu o lakeť a druhou rukou som bezmyšlienkovito miešal lyžicou v mojej večeri, rybacej polievke. Cítil som Scorpiusom pohľad, zrejme chcel niečo povedať. Našu tichú komunikáciu a pohľady však prerušila riaditeľka.

"Drahí študenti a hostia Rokfortu, poprosím o vašu pozornosť."Cez Veľkú sieň sa ozval pevný hlas profesorky Mcgonagallovej. "Dnes nastal čas, aby sme vybrali vybraných študentov, ktorý sa zúčastnia Trojčarodejníckeho turnaja. Je mi potešením vám ohlásiť prvých Vyvolených..."Riaditeľka prešla ladnými krokmi, ktoré doprevádzal zvuk jej podpätkoch na kotníkových čižmách k Ohnivej čaši. Z nej vyšlahli modré plamene. Všetci sme upútali pohľad na malý letiaci papierik, ktorý profesorka chytila.

"Naša prvá súťažiaca pochádza z Beuxbatonskej akadémie kúziel. Slečna Alexis Blanchettová." Od stolov sa ozval potlesk. Konečne som sa dozvedel jej priezvisko, no neprišlo mi vôbec známe. Vedel som, že Blanchett je priezvisko jednej muklovsej slávnej herečky, no nezdalo sa mi, žeby Alexis bola mukelka.

Následne čaša vypľula meno študenta z Durmstrangu. "Xian Chang Krum."Bol to syn Cho Changovej a Victora Kruma. Po Cedricovej smrti sa nakoniec týto dvaja dali dokopy.

Nasledoval vyvolený z Rokfortu. Profesorka Mcgonagallová chytila letiaci papierik.

"Albus Severus Potter..."Šokovane prečítala, zrejme nečakala že história sa bude opakovať. Po prečítaní môjho mena sa po Veľkej sieni rozoznel rozhorčený šepot, všetky oči ma prepaľovali a ja som sa túžil stratiť. Šepot náhle stichol a nastalo len ťaživé ticho, ktoré ma takmer pohltilo.  Všetkých som si obzeral pohľadom, akoby som sa každému ospravedlňoval,prehltol som a pokrútil som hlavou.

"Potterovci, do toho!"Ticho preťal Jamesov výkrik a náhle víťazne vstal od stola s jednou rukou vystretou do vzduchu, vyzeral ako šialená rockova hviezda. Než stihol narobit viac hanby, Rose ho našťastie stiahla dole späť ku stolu za okraj habitu.

Preglgol som a otočil som sa napokon na Scorpiusa. Ten na mňa vážne hľadel, jeho tvár bez emócií a chladná.

"Ja nie..."Nedokázal som dopovedať, pretože mi vyschlo v hrdle. Nikdy by som svoje meno nehodil do Ohnivej čaše!

"O čo ti vlastne ide, Potter?"Prižmúril oči.