Nikových deväť rokov na základnej škole sa skončilo úspešne. Pred sebou mal štyri roky na bilingválnom gymnáziu, kde ho prijali spoločne s Mišom. Ale ešte predtým si chcel užiť dva mesiace letných prázdnin, ktoré plánoval tráviť s Mišom, možno niekde na letnom tábore, ak ho rodičia pošlú, alebo s nimi pôjde niekde k moru. Náladu mu vylepšovalo krásne slnečné počasie už od začiatku prázdnin, ktoré lákalo k vode. A chalani sa nenechali dvakrát prosiť.

Mestská plaváreň bola plná ľudí, kto neprišiel predpoludním, mal problém si nájsť voľné miesto. Niko s Mišom boli už od desiatej. Kým nebol ten najväčší úpek, dosýta sa vybláznili vo vode, hádzali si malú futbalovú loptu, súťažili, kto vydrží dlhšie pod vodou, alebo si dávali preteky, kto skôr prepláva šírku bazéna. Na obed si zbalili veci a zakotvili v krytom stánku s občerstvením, kde si kúpili hamburgery a rozprávali sa.

Z kúpaliska odišli o piatej. Batohy s vecami mali na chrbte a tričká si niesli v ruke. Prechádzali cez park a prihrávali si malý kameň, ktorý ležal na chodníku. 

"Nečakal som, že si až taký dobrý plavec, Niko," ozval sa Mišo, "Zopárkrát si mi dal poriadne zabrať." Niko sa spokojne usmial. "Ja som človek netušených schopností. Nechcel som sa nechať zahanbiť, lebo viem, že si dobrý plavec," povedal. 

Obaja chvíľu mlčali, až prehovoril Niko. "Plánuješ tieto prázdniny zbaliť Aďu, alebo tomu necháš voľný priebeh?" "Neviem. O týždeň ideme s našimi na dovolenku do Španielska a možno sa tam naskytne nejaká letná láska," uškrnul sa Mišo. "Nerád by som Aďu podviedol." "Vravíš, že by si ju nerád podviedol, ale aj tak chceš v Španielsku zbaliť nejakú babu," namietol Niko. "Iba ak by sa naskytla príležitosť. A keďže by som s Aďou ešte nechodil, nebolo by to podvádzanie. A ty čo, Niko? Nechystáš sa niekoho cez leto zbaliť?", mrkol Mišo na Nika. "No najradšej by som zbalil teba, ale to, žiaľ, nie je možné," reagoval ten. "Niko, mne je to ľúto, že ťa v tomto musím sklamať. Ale ja som iba na baby," povedal Mišo. "Ja viem, Majky. Musím sa s tým len zmieriť, nič iné mi neostáva. Ale radšej ťa budem mať ako najlepšieho kamaráta, ako nemať ťa vôbec," vravel Niko. Mišo sa usmial. "To je pekné." Niko pokračoval. "A či dakoho zbalím? Pochybujem, že je niekde v okolí pätnásťročný chalan, ktorý by sa mi páčil, a bol by gay. Takže to asi nechám na náhodu." 

Niko sa pozrel zamyslene pred seba a uvažoval nad tým, ako budú vyzerať jeho prázdniny. Ak sa Mišovi podarí zbaliť Aďu, bude tráviť čas s ňou a on bude sedieť doma a hrať sa na počítači, alebo sa kde-kade túlať na bicykli. Nevyzerá to na ktovieaké prázdniny, rozmýšľal Niko. Ale treba si ich užiť, kým sa ešte dá.

Prázdniny pokračovali rýchlym tempom. Zdalo sa, že dni nemajú dvadsať štyri, ale iba dvanásť hodín. Niko však vedel jedno: že svoje malé tajomstvo pred rodičmi dlho neudrží. Nežil síce na dedine, kde sa pozná každý s každým, no radšej nech to počujú od neho ako od niekoho iného. Chcel sa im priznať, ale zároveň sa toho aj bál. Otec bol prísny, zásadový, a mama bola na tom podobne. Ak otec o niečom rozhodol, mama sa tomu podriadila a jeho konanie podporovala. Keď bol Niko sám, rozmýšľal, ako im to povedať, aby to nedopadlo zle. V núdzi dostal nápad: veď má predsa sesternicu Vierku, ktorá študuje psychológiu. Vždy spolu dobre vychádzali, aj keď bol medzi nimi deväťročný vekový rozdiel. Bol si istý, že Vierka ho neodsúdi, keď sa jej prizná. A zároveň dúfal, že mu dá nejakú radu, ako sa rodičom čo najcitlivejšie priznať so svojou orientáciou. Zavolal jej a dohodli sa, že po ňu Niko príde a pôjdu sa prejsť do parku.

Vierka bývala v rovnakom meste ako Niko, ale na inom sídlisku. Keď sa stretli, vymenili si tradičné komplimenty ( Vierka: "Niko, ty si zase o pár centi vyšší." Niko: "A ty si zase ešte krajšia." ) a vyrazili smerom k parku. Cestou tam sa Niko zaujímal o Vierkino štúdium, zaujímal sa o jej pocity zo školy a z Prahy, kde chodí študovať.

V parku si našli jedno miesto, kde neboli ľudia, a tam sa posadili na lavičku. "Takže, toľko o mne. A čo ty, Niko? Ako žiješ? Vravel si, že mi chceš niečo povedať," vyzvala ho Vierka. "Prázdniny idú zatiaľ dobre. Ale zdá sa mi, že idú akosi rýchlo. Mám pocit, akoby som už zajtra mal nastúpiť na strednú," hovoril Niko. "Veľa chodím von s Mišom, chodíme na kupko, a tak. S ním je zábava. Ale o inom som chcel...," povedal a na chvíľu sa odmlčal. "Čo máš na srdci, vrav, som samé ucho," povzbudzovala ho Vierka s úsmevom. "Je to trochu citlivá téma... ale keďže teba som si vždy vážil, tak ti to poviem." Niko zhlboka vydýchol a na chvíľu sa pozrel do neurčita. Vierka teraz cítila, že nemá nič hovoriť, preto čakala, kedy začne Niko. "Som gay, Vierka," povedal a pozrel sa jej do očí. Vierka sa netvárila prekvapene. Pár sekúnd bola ticho, potom prehovorila: "Niko, vážim si, že si sa mi s tým zveril. Vie o tom ešte niekto?" "Iba Mišo. No ten sa to dozvedel iba náhodou na rozlúčkovom večierku v škole. Prijal to v pohode." "Tak to som rada. A ty si už s tým zmierený, že si gay?" "Áno. Viem to už rok. Bolo to ťažké, no nakoniec som sa s tým zmieril. Ale... ty nie si prekvapená?", čudoval sa Niko. "Aby som povedala pravdu, ani nie. Vieš, s nejakými homosexuálmi som už do styku prišla. A ty si sa mi nikdy nezdal ako chalan, ktorý behá za babami. Keď sme sa stretli, vždy si bol veselý, dobre naladený, no je pravda, že práve tento posledný rok som ti videla na očiach, ako keby si mal niečo na srdci. Niečo, s čím sa chceš zveriť, ale bojíš sa. Vidím, že som mala znovu správny odhad," hovorila Vierka. Niko sa usmial. "Ty si vážne dobrá, Vierka. Budeš fakt dobrá psychologička, verím tomu." "Ďakujem. Snažím sa, no ešte ňou nie som. Ešte to nejaký čas potrvá. Hovoril si, že Mišovi si sa priznal na rozlúčkovom večierku, čo je trochu netypické. Povieš mi k tomu niečo bližšie?" "Tak, ja som sa mu nepriznal priamo uprostred parketu medzi všetkými. Ono to bolo trochu... ani neviem, ako by som to nazval. Bola dámska volenka a DJ púšťal slaďáky. A na jeden po mňa prišla Veronika z vedľajšej triedy. Tancovali sme, ona si oprela hlavu o moje plece. Ale iba na chvíľku. Potom sa pozrela na mňa a povedala, že sa jej už dlhšie páčim a či s ňou nechcem chodiť. Úplne som spanikáril. Vyhabkal som jej, že som o tom nerozmýšľal a uprostred pesničky som zdrhol z parketu aj z telocvične, kde sa diskotéka konala. Zašil som sa do spŕch v chlapčenských šatniach a bolo mi úplne mizerne. V takom stave ma tam našiel Mišo, ktorý ma videl odchádzať. Povedal som mu, čo mi povedala Veronika a potom som mu vyklopil, že som gay. Bol prekvapený, ale prakticky hneď ma ubezpečil, že s tým nemá problém a nikomu to nepovie. Potom sme odtiaľ zdrhli a zatúlali sme sa až do lesoparku. Tam sme sedeli na hojdačkách a kecali sme asi do polnoci," rozprával Niko. Vierka chvíľu mlčala, akoby si utrieďovala myšlienky. "To si veru mal zaujímavý večierok. S trochu nečakaným priebehom," povedala. "Nečakal som, že sa to takto zvrtne," povedal Niko. "A už vôbec som nečakal, že nejaká baba o mňa prejaví záujem. Nikdy som si nevšimol, že by nejako dala najavo, že sa jej páčim. No Mišo tvrdil, že po mne išla už dlhšie a že sa dokonca jeho pýtala na mňa. "Stretol si tú Veroniku po tom večierku?" "Áno, dvakrát. A vždy sa na mňa tak zvláštne pozerala. Ja som radšej odvrátil zrak. Bolo mi to trápne po tom, ako som od nej ušiel uprostred pesničky." "Podľa mňa bola rovnako v rozpakoch ako ty. Nevedela, prečo si od nej ušiel. Ale...nepostrehol si, že by sa o tebe v škole šepkalo, či náhodou nie si gay?", opýtala sa Vierka. "Nevšimol som si nič. Ale keďže základku mám za sebou, je mi už jedno, či si to niekto o mne myslí. Podstatné je, že to Mišo zobral normálne. Aj to, keď som mu povedal, že najradšej by som chodil s ním, no to nebudem môcť, lebo je len na baby. Moji rodičia budú tvrdší oriešok," povedal Niko smutne. Vierka sa na pár sekúnd zamyslela. "No, to asi budú, ako ich poznám." "Aj preto som sa s tebou chcel stretnúť, lebo ťa chcem poprosiť o radu. Cítim, že svoju orientáciu pred nimi už dlhšie neutajím. Chcem sa im priznať, ale zároveň sa toho bojím. Ako im to mám povedať, aby z toho neurobili aféru?" "No, s tvojimi rodičmi to bude ťažšie, keďže sú obaja zásadoví ľudia. Viem, že chcú mať vnúčatá, a to sa im zrejme nesplní. Budú sklamaní, to viem určite. Ale ak cítiš, že sa im chceš priznať, tak to urob. Skús na to ísť opatrne. Stretla som sa už so zopár príkladmi, keď sa mladý chalan bál priznať rodičom so svojou homosexualitou. Ja som povedala, nech na to ide opatrne, nech za nimi príde, že im chce niečo povedať, a tak. Keď sa to podarilo, prišli sa mi poďakovať. Ale strýko Marián s tetou Jankou sú trochu iný prípad. Naozaj cítiš, že sa im chceš priznať?", ešte sa uistila Vierka. "Skôr či neskôr by to nejako vyšlo na povrch. A bude lepšie, keď sa to dozvedia odo mňa, ako od iných. Ale bojím sa aj tak," povedal Niko. "Je prirodzené, že máš strach. No takéto priznania sú vždy skúškou rodinných vzťahov. Práve vďaka tomu, že sa rodičom priznáš, že si gay, sa môže tvoja situácia doma zmeniť k lepšiemu. Rodičia si budú vážiť, že im dôveruješ a prijmu ťa takého, aký si a ty budeš môcť žiť plnohodnotný život," hovorila Vierka. "Hm, to by bol ideálny scénar," zamyslel sa Niko. "To by ale museli byť nejakí iní rodičia, nie tí moji." "Verím, že u tvojich rodičov napokon zvíťazí zdravý rozum a prijmu ťa aj ako gaya. Napokon, radšej nech si šťastný gay ako nešťastný heterosexuál," povedala Vierka. "To bolo pekné. Ďakujem, Vierka," povedal Niko a objal ju.

Deň D nastal o týždeň. Niko bol doma, pretože Mišo práve odcestoval s rodičmi na dovolenku do Španielska. Bol víkend, tak aj Nikovi rodičia boli doma. Všetci sedeli v obývačke, kde bol pustený televízor. Otec s mamou sedeli na gauči, Niko v kresle. Komunikácia medzi nimi nebola prakticky žiadna, iba otec sem-tam glosoval dianie v televízii. Na oknách boli zastreté žalúzie, aby im slnko nepieklo dovnútra, no aj tak bolo teplo, hoci v izbe oproti bolo otvorené okno.

V televízii teraz vysielali denné televízne noviny, ktoré obaja rodičia so záujmom sledovali. Niko to púšťal jedným uchom dnu, druhým von, bezmyšlienkovite si prezeral svoju nástenku na sociálnej sieti. Jeho pozornosť však upútala reportáž v televízii. Vypol facebook a pozrel na televízor. Vysielali reportáž o registrovanom partnerstve pre homosexuálne páry a Nika to zaujalo. Otec však odpálil jeden zo svojich komentárov. 

"Homoši... musíme ich tu trpieť a oni ešte chcú nejaké partnerstvá. Čo by ešte nechceli?! Manželstvá? Nech sa radšej nakladajú do zadkov niekde v nejakom buzna-bare a neukazujú sa na verejnosti!" Niko sa pozrel na otca pohľadom, v ktorom sa miešali strach, úzkosť a hnev zároveň.

 Otec si to všimol. "Čo sa na mňa tak pozeráš, Niko? Nehovor, že nemám pravdu." "Mohol by si byť trochu ohľaduplnejší, oco," povedal mu Niko. "Ohľaduplnejší? A načo? Ku komu? Hentí tam sú proti prírode, tak načo by som mal byť ku nim nejako ohľaduplný? Radšej sa bav s mobilom a buď ticho, keď sa tomu nerozumieš."

 Nikom prešla vlna odvahy. "Rozumiem sa tomu veľmi dobre," povedal a pevne pozrel na otca. "V pätnástich rokoch? To pochybujem. A čo ťa to zrazu tak zaujalo? Len si tu hľadel do mobilu a televízne noviny ťa netankovali. A zrazu ožiješ, keď sa objaví správa o buzerantoch." "Nehovor im buzeranti, otec," povedal Niko vzdorovito. Otec sa uchechtol. "A ako im mám hovoriť? Vriťpichovia?," zahlásil a začal sa chechtať na vlastnom vtipe. Mama bola celý čas ticho. "Ani tak im nehovor," povedal Niko už viac nahlas. "Je to totálne necitlivé! Čo ak je aj tvoj syn homosexuál?" 

Otec sa znovu uchechtol, no tentoraz to bolo trochu drsnejšie. "No to je vylúčené, lebo môj syn homosexuál nie je." "Ale som. Som homosexuál, otec," povedal Niko a pozeral otcovi do očí. Otec sa tentoraz zamračil. "Nerob si zo mňa, žarty, Niko, lebo to nemám rád!", zavrčal. Niko už vstal z kresla a naďalej sa díval otcovi do očí. "Nerobím si žarty, otec, ani z teba, ani z mamy. Som homosexuál. Gay." "Tebe už načisto preskočilo?!", skríkol otec a pozrel sa na mamu. "Počula si ho! Náš syn je homoš! Super!" Znovu pozrel na Nika. "Tak my ťa vychovávame ako chlapa, ktorý z nás o niekoľko rokov urobí starých rodičov a ty nám tu zrazu stojíš uprostred obývačky a tvrdíš, že si teplý! No mne sa snáď sníva!", kričal otec. "Nesníva sa ti, otec, som gay, viem to už rok a zmieril som sa s tým. Radšej budem šťastný gay ako nešťastný heterosexuál! Mysli trochu aj na moje šťastie, prosím ťa!", naliehal Niko. 

"Ale, choď mi s týmito sentimentálnymi výlevmi doparoma! Tvoje šťastie je, že som ťa ešte nezmlátil ako žito, a to len preto, že nemám chuť už ani vstať z gauča. Že vraj gay! To budeš teraz dávať do zadku chlapov, alebo čo?!", vykrikoval otec. 

"Nebudem dávať do zadku chlapov. Chcem si nájsť nejakého chalana, ktorý ma bude takisto milovať a dá mi pocit, že som jedinečný," reagoval Niko. 

Otec si dal hlavu do dlaní. "Ja naozaj asi snívam... Môj jediný syn tu splieta o tom, že si chce nájsť chalana, ktorý ho bude milovať. Žiadne dievča, ale chalan! Janka, naše sny o vnúčati sa rozplynuli," prehovoril otec na mamu, ktorá celý čas nepovedala ani slovo, ale tvárila sa šokovane. Na to prehovoril zase k Nikovi. "Tak keď ty si nás takto podrazil, nevidím dôvod, prečo by sme ťa tu mali držať. Zbaľ si svoje veci a vypadni z domu!" Vlna odvahy, ktorá sa Nikom prehnala, bola razom preč. "Ale oco... Veď mám len pätnásť!" "To je už dosť na to, aby si sa vedel o seba postarať sám," povedal otec drsne. "Nemôžeš ma vyhodiť! Veď... som nič zlé neurobil! Mami, prosím, povedz niečo," hľadal Niko so slzami v očiach podporu aspoň v mame. Tá pozrela na neho so znechutením. "Tešila som sa na vnúčatá, a žiadne mať nebudem. Sklamal si nás. Počul si otca. Marš z domu," povedala to síce potichu, ale so zjavnou horkosťou v hlase. Dala sa v ňom rozpoznať definitíva rozhodnutia oboch rodičov. 

Nikovi viac nebolo treba. Vybehol z obývačky do izby, kde si zmätočne nahádzal do batoha nejaké veci. Potom si z tajnej skrýše vytiahol peniaze, ktoré si šetril na prázdniny ( bolo to asi 50 eur ), vložil ich do peňaženky a rýchlo vyšiel z izby. Pozrel do obývačky, kde mama plakala otcovi na pleci a ten ju upokojoval. V televízii bežala práve reklama jedného telefónneho operátora. Niko sa rýchlo obul, bez pozdravu vybehol na chodbu a zatresol za sebou dvere. Vonku si povedal, že v okolí domu nechce byť ani minútu a rozbehol sa, ani nevedel kam.