Louis

Lottie ma poslala do obchodu na nákup. Bývame síce každý od seba, ale na nákup jej chodím ja. Proste sme sa tak dohodli. Obul som si topánky a prehodil som si cez seba jesennú bundu. Vyšiel som z domu. Zahľadel som sa na dom, kde býva Harry.

Za pokus nič nedám. Pomaly som prešiel na jeho pozemok. Nie je tu žiadny pes. Vydýchol som si. Postavil som sa pred dvere. V to mi zavibroval mobil.

Harry: Nechoď dnu.

     Louis: Ako si to vedel?

Harry: Okno.

Pozrel som sa do okna. Harry akurát odchádzal. Pravidlá sú na to, aby sa porušovali. Dotkol som sa kľúčky. Môj mobil začal vibrovať ako šialený.

Harry: Vravel som aby si nešiel!

Harry: Choď preč!

Harry: Zmizni!

Harry: Vypadni od tých dverí!

Harry: Rozumel si?!

Harry: Odíď Louis.

Harry: Choď!

Opäť som ho nepočúvol. Dvere boli na moje šťastie otvorené. Bolo to tu zariadené celkom moderne. Primerane dobe. Dostal som sa na chodbu, ktorá je prepojená s kuchyňou. Začul som dupot po schodoch. Utekal hore.

Vošiel som do kuchyne. Je naozaj veľká. Je tu všade poriadok. Ale je tu tma. Všetko je pozastierané. Nie sú tu obrazy ani nič. Len prázdne steny, občas s poličkami a dekoráciami.

Chytil som sa zábradlia drevených schodov. Je to tu nádherné. Pomaly som našlapoval na schody. Pekne jeden po druhom.

,,Harry?" Ohlásil som sa. Začul som kroky. Šiel som rýchlejšie. Vystúpil som hore. Šiel som doľava.

,,Choď preč." Ozvalo sa za mnou chrapľavo. Pomaly som sa otočil. Stál sa mnou. No musím vám povedať, že ten chalan má asi dva metre. Mal dlhšie vlasy ako ja. A má nádherné zelené oči, do ktorých sa so strachom pozerám.

Bojím sa. Áno. Ale... Je to Harry.

Hľadí na mňa a mlčí. ,,Louis." Prehovoril.

,,Ja... Idem." Otočil som sa na schody. Chcel som ich zísť, no Harry ma chytil za ruku.

,,Päť rokov som nebol vonku... Päť rokov som sám." Prehovoril chrapľavo.

,,Tak sa obleč. Ja ťa vezmem von." Usmial som sa. Harry na mňa hneď pozrel.

,,Nie Louis. Nemôžem." Prehovoril.

,,Prečo?" Spýtal som sa.

,,Bojím sa." Usmial som sa naňho. Pustil som jeho ruku a objal som ho. Harry ma objal tiež. A nechcel ma pustiť. A vlastne ani ja jeho. Vonia ako jablká. A ja mám jablká rád. A mám rád aj Harryho.

Harry ma chytil za ruku. Pozrel som naňho. Z ničoho nič ma potiahol a ja som takmer zletel zo schodov. Zišli sme dole a Harry sa obul. Stále ma však držal za ruku. Akoby nás niekto prilepil lepidlom. Vzal si ľahkú jesennú bundu a vyšli sme von.

Harry zastal hneď pred dvermi a ani sa nechcel pohnúť. ,,Vraciam sa dnu." Povedal, no ja som si ho pritiahol k sebe.

,,Čoho sa tak bojíš? Si predsa ten neznámy, ktorý je drsný. Nie?" Prehovoril som naňho.

,,Máš pravdu." Povedal a uvoľnil sa. Zišli sme na chodník. Pomaly sme kráčali do obchodu.

,,Kam to ideme?" Spýtal sa ma.

,,Idem na nákup, pre Lottie." Povedal som jej meno, pretože viem, že Harry vie kto to je. Iba chápavo prikývol.

Začala mi byť už celkom zima. No do obchodu je to už iba kúsok.

,,Je ti zima?" Spýtal sa ma Harry.

,,Celkom áno." Harry pustil moju ruku a začal si vyzliekať bundu.

,,Nie, Harry to ne-" Harry ma prerušil.

,,U mňa platia iné pravidlá. Neodvrávaj." Povedal a prehodil cezo mňa bundu. Ruky si strčil do vreciek.

Keď sme vošli do obchodu, bundu som mu vrátil. Vzal som vozík a vošli sme dnu. Harry sa tu zvedavo obzeral. Všetci po ňom pozerali. Natlačil sa na mňa a hľadel do zeme. Ruku položil na moju, ktorou som tlačil vozík.

Zašli sme do uličky. ,,Je tu niečo čo si mi nepovedal?" Spýtal som sa ho.

,,Nie. Iba dosť ľudí vie, že som z psychiatrie. Preto som aj nevychádzal von." Priznal.

,,To bude v poriadku. Vôbec nevyzeráš akoby si zo psychiatrie." Usmial som sa.

,,Nie vôbec. Aj ty si mi napísal, že som psychopat." Zavtipkoval.

,,No tak to prepáčte pane." Dal som ruky do obranného gesta. Harry do mňa buchol.

Nakupil som potrebne veci a šiel som zaplatiť. Skôr ako som stihol vybrať peniaze, Harry už podával predavačke svoje peniaze.

,,Harry-" Harry ma prerušil.

,,Neodvrávaj." Zamračil sa a zaplatil. Nahádzal som veci do tašiek. Vyšli sme von. Prísny. Je strašne prísny. A protivný. Vzal som tašky. Harry mi ich však vzal.

,,Harry, no tak." Harry sa na mňa len zamračil. Povzdychol som si. Spolu sme šli k Lottie. Zazvonil som jej. Otvorila nám a zostala na nás vycivene hľadieť.

,,Lottie, toto je Harry. Môj kamarát." Usmial som sa a poukázal som na Harryho.

,,Rada ťa spoznávam, som Lottie, Louisova sestra, bohužiaľ." Povedala v rýchlosti. Harry sa zasmial. Lottie nás pustila dnu a Harry jej položil nákup na stôl do kuchyne.

,,Dáte si niečo?" Spýtala sa keď vykladala nákup.

,,Nie, vďaka." Povedal Harry.

,,Nie." Povedal som. ,,Ponáhľame sa." Zaklamal som.

,,Iste. Muchlovať sa niekde do kríkov?" Zavtipkovala.

,,Haha. Si vtipná." Povedal som ironicky. ,,Maj sa tu." Pozdravil som ju a vyšli sme von.

Harry si so mnou preplietol prsty. ,,Zvláštne. Ešte pred pár dňami si so mnou nič nechcel a teraz ma držíš za ruku." Povedal som.

,,Vadí ti to?" Pozrel na mňa.

,,Nie. Vôbec nie." Stisol som jeho ruku. ,,Vadilo by ak by sme šli ku mne?" Spýtal som sa.

,,Nie." Usmial sa.

Vote& Comment!

Love ya'll. ❤

Venujem _Iza_bella_ VeronikaKnoteek Dinn_vaa wexystylinson