Harry- 29 rokov
Louis-27 rokov

Moju životnú lásku som stretol po rokoch. Rozpoviem vám môj príbeh.  Písal rok 2023, teda presnejšie 13.6.2023.
.
.
.
V ten deň som skončil vysokú školu s vyznamenaním. Študoval som psychológiu. Keďže som už neštudoval som si musel nájsť prácu aj s mojím kamarátom Niallom, ktorý študoval to isté čo ja. Jediný rozdiel bol v tom, že on pochádzal s Írska. Ou a ešte niečo som vám nepovedal, váš svet sa delí na Alfa, omegy a bety takže v našom svete málo, ktorá omega mohla pracovať. Omegy, ktoré môžu v našom svete pracovať tak, musia používať voňavky, ktoré zakrývajú ich pach omegy a menia ho na pach bety. S úsmevom chytí svojho kamaráta Nialla za ramená. „Tak pripravený na život povolených omeg?" Spýta sa ho s úsmevom. „Samozrejme Lou. Neviem sa dočkať si nájdeme obaja prácu. Kam sa pôjdem hlásiť? Inak počul som, že firma Style or Payne&Styles hľadá pre šéfov asistentov. Neskusíme to tam?" Vychrlí doslova na mňa informácie. „To znie veľmi dobre Niall. " Usmeje sa a ide s ním ku mne domov kde sa robí oslava. Keď dôjdeme ku mne domov tak nás privíta moja aj Niho rodina.
.
.
.
Nasledujúci deň sa Niallom objavíme pred tou firmou a vnútri sa rozdelíme. Dôjde do miestnosti, kde čakajú uchádzači o pracovné miesto ku pánovi Stylesovi. Po nejakej dobe ma vojsť do jeho kancelárie. Zaklope na dvere, po vyzvaní vstúpi do miestnosti. „Dobrý deň pán Styles. Prišiel som sa hlásiť na miesto asistenta." Pohľad ma sklopení ku zemi. „Prečo si myslíte, že práve vám by som mal dať to miesto?" Ozve sa chraplaví hlas, ktorý mu je celkom povedomí. „Neexistuje dôvod prečo by ste ma mali zamestnať. Veď ja ani neviem v čom vaša firma vyniká ale viem, že som veľmi učenlivý. Takže ak by ste mi dal šancu tak by som sa všetko naučil pán Styles." Povie ale furt sa pozerá na zem. „Pozrite sa mi do očí a povedzte mi ako veľmi chcete tú prácu." Neisto zdvihne pohľad na pána Stylesa a prekvapene na neho hľadí. „H-ha-rry." Prekvapene furt hľadí na alfu v obleku, ktorý sa s uškrnom pozerá na neho. „Ahoj Lou. Ako dlho sme to nevideli 10 rokov?" Prejde ku nemu Harry. Nasucho prehltne. „Presne 10 rokov, 2 mesiace a 5 dní." Harry sa jemne zasmeje. S červenie ako paradajka. „Toto sa mi vždy na tebe páčilo, že si presnejší než hodinky Lou." Pohladí ho po tvári jemne. „Chýbal si mi zlatíčko moje." Zdvihne mu hlavu jemne hlavu a pobozká ho na jeho sladké pery. Keď sa od seba odtiahnu tak sa Louis hamblivo pozrie do Harryho očí. „Aj ty si mi chýbal Hazzy ale ty si ma opustil." Odstrčí od seba Harryho. Harry nasadí výraz smutného šteniatka. "Ja som ale musel Louis, nechcel som ale musel som. Chcel som byť s tebou, chcel som si ťa označiť ale rodičia sa rozhodli, že sa presťahujeme preč a ja som to v tom veku nemohol ovplyvniť. Zistil som to až keď som sa vrátil s našeho posledného rande. A potom som hneď ráno odchádzal takže som ti nemal ako o tom povedať Lou. Takže ťa žiadam aby si sa na mňa nehneval." Povie mu Harry celkom dlhý monológ a Louis sa na neho pozerá ako vyorana myš. „Hnev ma, už opustil pred rokmi. Kedy si sa vrátil?" Spýta sa a hľadí na neho. „Pred rokom Loui. Ale nemal som už na teba číslo a tvoja rodina sa tiež presťahovala do iného domu. Teda to mi povedalo mladé dievča." Zamyslí sa, kto mu tu mohol povedať. Hneď si uvedomí kto mu to mohol povedať. „Povedalo ti to toto dievča?" Vytiahne telefón a ukáže mu fotku Fizzy a on jemne prikivne. „Tak si sa nechal oklamať Harry. Toto dievča je totižto moja sestra Fizzy, ktorá ťa nemá rada zato, že si odišiel pred 10 rokmi." Povzdychne si. On prekvapene pozerá na Louisa. „Tvoja sestra Fizzy? Veď pred 10 rokmi bola milé dievča. Prečo by to robila?" Moc tomu Harry nechápal a tomu naznačovať aj jeho zmeteny výraz. „Keď si ti a tvoja rodina odišli tak som zhrutil. Uzavrel som sa do seba a nechcel som nikoho vidieť ani sa s nikým rozprávať. Keď to bolo už so mnou moc zlé tak moje dve mladšie sestry mi doslova vynadali, že sa mám spamätať. Že si nájdem niekoho lepšieho, niekoho kto ma bude milovať, kto má neopustí. Tie sestry boli Lottie a Fizzy takže sa nečudujem, že ťa neprivitali s otvorenou náručou." Harry na neho pozerá zdesene ale zároveň aj previnilo. „Ale je mi jedno čo sa stalo v minulosti Harry. Jedine o čo ťa teraz žiadam tak ma prosím už nikdy neopušťaj." Naplnia sa mu oči slzami a obime ho. „Už nikdy ťa neopustím zlatíčko moje. Budem s tebou už na vždy."
.
.
.
Takto začal náš spoločný život plný lásky, nástrah a intríg. Teraz sa píše rok 2084 a sme s Harrym prežili šťastný život. Mali sme spolu tri deti ale to je už iný príbeh.

S láskou napísal Louis William Styles 13.5.2084

Túto časť tohoto príbehu venujem mojej kamarátke, ktorá ma vždy nejako nadonutí napísať, buď nový príbeh alebo kapitolu po 100 rokov. DirectionerSusi (⁠◕⁠ᴗ⁠◕⁠✿⁠)