Téma týždňa- Z generácie na generáciu

Lucius Malfoy bol vážený, vznešený a hrdý človek. Hrdý na moc, ktorou vplýval na ľudí, na bohatstvo, ktoré mal nie v jenom, ale hneď v niekoľko trezoroch v Gringottbanke, hrdý na panstvo, v ktorom býval aj na ďaleké pozemky, ktoré vlastnil. Hrdý na svoje služby, ktoré preukazoval Temnému pánovi, hrdý na svoje čarodejné schopnosti, na to, akým bol silným čarodejníkom. Na svoju manželku, krásnu a pôvabnú Narcissu  Malfoyovú. Bol hrdý na veľa vecí, ale na to, na čo by mal byť najviac, pre ľútosť Merlina, nebol.

Jeho syn, Draco Lucius Malfoy, jediný potomok starovekého rodu Malfoyovcov a dedič... Doteraz sa Lucius sám seba pýtal, kde urobil chybu. Prečo je z chlapca celý svoj život sklamaný? Prečo sa na neho nemôže pozrieť s hrdosťou v očiach?

Už ako malý chlapec nebol taký poslušný, akoby mal. Na panstve Malfoy Manor sa často konali večierky len pre čarodejnú smotánku a najvplyvnejších čarodejníkoch. Draco si však vôbec neuvedomoval, že sa má dobre správať, nenaháňať sa na metlách s tým nepodareným dievčiskom, Parkinsnových dcérou, nepremienať dámam veľkolepé drahokamy, ktoré mali na hrudi na nechutné žabie vajíčka a vybuchovať dezerty so Zabinim. Správal sa ako malý chlapec, ktorým síce bol, ale ako syn Malfoya si to dovoliť jednoducho nemohol. Po odchode hostí, Lucius udelil Dracovi jeden zo svojich tvrdých trestov a odvety sa snažil chlapec poslúchať.

Draca od narodenia zveroval do starostlivosti vyvoleným čarodejníkom, najmúdrejším učiteľom a pestúnom. Vždy dostal, čo si zažiadal, jedol najlepšie jedlo, spal v najmäkších posteliach, obliekal sa do najkvalitnejších šiat.

Ak chlapec urobil nejakú neplechu , vždy ho čakal trest. Raz mu bol dokonca Lucius nútený zobrať na celý deň mágiu, čo je pre čarodejníka najpotupnejšie a najbolestivejšie. Veľmi dobre počul, ako plakal Narcisse v náručí, keď si myslel, že to otec nemôže zistiť.

Bol z neho sklamaný...  no Draco mal nastúpiť ako jedenásťročný do školy, takže tu ešte bola nádej, že mu dobré meno urobí práve tam. Že bude synom svojho otca.

Lucius si povzdychol a ďalej hľadel do diaľky, teplý letný vánok sa mu pohrával s vlasmi, jednou rukou sa opieral o svoju vychádzkovú palicu s haďou hlavou, v ktorej sa ukrýval prútik a v druhej žmolil zlatý kľúčik.

Prvý ročník Draco zvládol dobre. Každá sova, každý list, všetko sa týkalo Harryho Pottera a nenávisti k nemu. Zistil, že tí dvaja medzi sebou mali potýčky, jeho syn si narobil veľa problémov a okrem priateľa Severusa, ho žiaden iný profesor nechválil do nebies.

Známky mal dobré, bol to múdry chlapec, no jedna nemenovaná humusáčka ich mala lepšie.

Lucius bol opäť sklamaný a opäť sa v jeho vnútri nerozhorel plameň hrdosti. Bil sa a škriepil s Potterovie chlapčiskom a v učení ho predbehla spodina čarodejnej spoločnosti!

Druhý ročník, nebol o nič lepší ako ten prvý. Draco však konečne postupne začal chápať, koho je synom a ako by sa mal podľa toho správať. Zlepšil sa vo škole a dostal do slizolínskeho metlobalového tímu. Lucius vedel, že je jeho syn nadaný na lietanie, už ako malý sa preháňal hore-dolu po záhradách v sídle. Za odmenu jemu aj celému tímu kúpil drahé pretekárske metly. A Draco bol zvyknutý, vedel, že ak poteší otca, dostane odmenu.

Lucius ďalej zízal na blankytne modrú oblohu bez jediného mráčika. S kľúčikom prekrúcajúc pomedzi dlhé prsty.

V treťom ročníku, sa jeho syn zranil, zaútočil na neho hipogrif a aj keď Dracovi veril, tušil, že jeho syn ho musel najprv provokovať.

Hrdosť stále neprichádzala.

Štvrtý ročník sa ukázal ako zlomový. Aj chlapec tušil, že sa niečo stane. Konal sa Trojčarodejnícky turnaj, vrátil sa Temný pán a Draco pochopil, že ako syn pravej ruky Voldemorta, dostal tiež významné postavenie. Vedel, že sa od neho bude veľa očakávať.

V piatom ročníku sa Lucius konečne dočkal odtieňa hrdosti. Draco mal na výber a vybral si správne. Zaradil sa do Inkvizičnej čaty a pomáhal Dolores Umbridgeovej v likvidácii Dumbledora ako riaditeľa a jej falošných myšlienok, že sa Temný pán nikdy nevrátil. Odhalil Potterov tajný spolok. Pohnojil to však na konci. Dovolil Potterovým kumpánom, aby mu unikli a šli pomôcť svojmu "vodcovi" na ministerstvo v boji práve proti nemu.

Proti jeho otcovi!

Lucius veľmi dobre vedel, že si to Draco doteraz vyčíta , že si dáva za vinu, že len vďaka nemu jeho otca chytili a šupli do väzenia v Azkabane na pár ťažkých mesiacov.

A nikdy mu nepovedal, že to nie je pravda.

Lucius si odhrnul zatúlané pramene bielosivých vlasov z tváre a pevnejšie zovrel kľúč. Bol už takmer na sto percent rozhodnutý.

Jeho syn sa dostal do ťažkej situácie. Aby ochránil svoju rodinu musel splniť nesplniteľnú úlohu a tou bolo zavraždiť toho starého blázna. Síce Draco od malička predstieral, že je tvrdý a nič ho nezrazí na kolena, stalo sa. Celý rok chodil po škole s kruhmi pod očami, strhanou tvárou, bez dostatku spánku či prísunu stravy. Vybodol sa na školu a celé dni sa trápil so starou miznúcou skrinkou. Ak úlohu nesplní, jeho matka i otec zahynú rukou Voldemorta. Len toto ho držalo pri živote.

Keď sa to Lucius dozvedel, zostal v šoku. Pri Temnom pánovi nebolo neobvyklé, keď vydieral ľudí, ale tu sa jednalo o jeho syna. O jeho Draca! Ktorého síce nikdy v živote neobjal ani nepochválil, ale miloval ho.

Už vtedy začal váhať, či bude pre syna najlepšia budúcnosť v službách temna. Od jeho narodenia bolo jasné, ako cestu sa vyberie, ale teraz? Nevedel.

Draco zlyhal, začatú robotu dokončil Severus a Draco si myslel, že svojho otca definitívne sklamal. Ale vtedy...

Vtedy bol na neho po prvý krát Lucius právoplatne hrdý.

Pochopil, že jeho syn má ešte stále čistú dušu, nepoškvrnenú. A že nezabiť neznamená prejaviť slabosť.

Od osudného večera na Astronomickej veži prešiel necelý mesiac. Bolo horúce leto, Temný pán ostal zabývaný na Malfoy Manor a každý i Lucius tušil, že sa blíži osudný stret vo vojne. Možno to bude trvať dni, týždne, mesiace alebo roky, vojna vypukne v otvorený boj.

A Lucius si bol istý, že ak by Voldemort vyhral, Draco skončí ako jeho služobník, bude zabíjať a mučiť, plaziť sa mu pri nohách a bozkávať rúcho Pána zla. A to nedokázal pripustiť. Ak však strana temna prehrá, čo je tiež veľká pravdepodobnosť, Draco skončí vo väzení až do smrti.

Chcel pre syna len to najlepšie a teraz už našťastie vedel, že si to aj Draco zaslúži.

Chcel mu dať tento malý zlatý kľúčik, ktorý sa predával celé storočia z generácie na generáciu. Bol od sídla, ktoré sa nedalo zmapovať a o ktorom nikto na svete nevedel. Ak by sa v ňom Draco schoval, mohol počkať dokonca vojny. Mohol odcestovať do zahraničia, na iný kontinent. Malo to nevyčísliteľnú hodnotu.

Lucius sa zvrtol na päte a kráčal po tichých chodbách Malfoy Manor. Neriskoval, vedel, že sú všetci smrťožrúti i Voldemort preč, niekde pre zábavu mučia muklov. Vyhovovalo mu to.

V hlavnom sále našiel Narcissu. Jej krása ho ako vždy aj po tých všetkých rokov omráčila. Bolo však vidieť, že sa trápi, schudla na tvári a neustále mala pod očami kruhy. Trápila sa o osud svojho jediného milovaného syna.

Keď zacítila jeho prítomnosť, otočila sa od okna a jemne sa na neho usmiala. Objal ju okolo pása, užíval si tak vzácne chvíle, keď bol len s ňou a mohol byť aspoň na pár minút šťastný.

Stačilo, aby zbadala jeho nastrčenú dlaň, aby jej ukázal, čo v nej má a Narcisse vyhŕkli prvé slzy.

"To je pre Draca?" zašepkala, keď spoznala kľúč Z generácie na generáciu. Bola naozaj prekvapená, nikdy si nemyslela, že sa ho jej manžel vzdá pre prospech ich syna.

Lucius len prikývol a bruškami palcov utrel žene slzy. Krátko ju ubezpečujúco pobozkal a potom sa vybral po schodoch hore, do komnaty Malfoya mladšieho.

"Môžem?" zaklopkal na dvere, ktoré boli vyrobené z najdrahšieho dreva.

"Ďalej."

Našiel na posteli Draca, ležiaceho na chrbte s knihou v ruke. Už dávno nebol malým rozmaznaným deckom. Dospel a stal sa z neho múdry mladý muž. Lucius sa opäť pristihol pri myšlienke, že je na syna naozaj hrdý.

"Otec?" prekvapene nadvihol obočie Draco. Nikto do jeho izby okrem matky ešte nevkročil. Tobôž nie Lucius.

"Volá ma...?" v jeho hlase bolo počuť odtieň strachu.

"Nie, nikto ťa nevolá." pousmial sa Lucius, vedel, koho syn myslel. "Prišiel som za tebou."

Elegantne klesol na posteľ a Draco sa na neho stále pozeral s neveriacim výrazom na tvári. Takéhoto otca nikdy nepoznal. Vždy bol len krutý a chladný.

"Niečo pre teba mám." vložil mu do dlane kov.

Draco nechápavo pozrel dolu a našiel vo svojej ruke malý zlatý kľúčik. Aj on ho poznal. Počul všetky legendy o rode Malfoyovcov.

"A-ale, otec..." habkal šokovane.

"Si múdry muž. Myslím, že vieš, čo to znamená. Ja ani tvoja matka si už viac neprajeme, aby si slúžil Temnému pánovi. Toto je tvoja cesta k úteku a na slobodu..."

A aj keď Draco svojho otca nikdy neobjal, teraz sa opatrne prisunul bližšie a Lucius ho potľapkal po ramene. "Ďakujem."

Chvíľku sa v izbe rozprestieralo ticho, ktoré prerušil práve syn. "Myslel som si, že kľúč Z generácie na generáciu dostávajú len tí ktorí si ho zaslúžia. Ja som sklamal..."

"Nie." záporne zakrútil hlavou Lucius "Práve naopak. Otvoril si mi oči a ja som na teba naozaj veľmi hrdý, synak."

Draco s úľavou vydýchol a užíval si možno svoje posledné okamihy s rodinou. Môže sa stať čokoľvek... A asi naozaj utečie preč. Vždy bol tak trochu zbabelec po otcovi.

A bol na to hrdý. 

A/N: Vitajte! :) Táto book sa bude skladať len z jednodieloviek na tému Harry Potter ♥ Budem sa riadiť podľa blogu.cz, teda podľa tém týždňa :) Preto by mala byť približne každý týždeň jedna jednodielovka :)

Beriem to ako oddych a niečo pri čom zrelaxujem, nemusím rozmýšľať nad dejom a prsty mi píšu samé :)

Samozrejme moja hlavná poviedka Magical Love zostáva na prvej koľaji a tieto One Shots vediem len popri nej :)

Budem vďačná za každé prečítanie, vote i milý komentár :) I love you ♥