,,Vieš o tom, že na škole je nový chalan?"

,,Ďalšia položka na mojom zozname, ktorá ma absolútne nezaujíma."

,,Vraj je celkom pekný," nedal sa Oliver, ale Hope si stále miešala svoju kávu a svojmu kamarátovi venovala asi takú pozornosť ako muche, ktorá neodbytne narážala na okno.

,,Ak ho chceš zbaliť, Oliver, tak do toho. Budem ti držať palce."

,,Mlč, Queenová. Myslel som, že by si ho mohla spoznať a zájsť s ním napríklad na kávu."

Hope dvihla hlavu od novín, ktoré skenovala pohľadom a pustila sa do skenovania chlapca vedľa seba. Občas sa jej naozaj zdalo neuveriteľne, čo všetko sa v Oliverovej hlavičke dokázalo zrodiť.

,,Ja nepotrebujem žiadneho chalana, s ktorým by som chodila na kávu, a ktorý by mi neustále žral nervy. Na to mám teba. A naozaj si neviem predstaviť, že by som mala znášať ešte jedného takého ako si ty. To by ma už fakt dostalo do blázinca."

,,Nechceš aspoň skúsiť byť lepším človekom?"

,,Nie, určite by ma tento pokus zabil a ja nechcem riskovať, že by svet stratil takú úžasnú osobu akou som ja," Hope sa pyšne narovnala, akoby verila, že naozaj takou skvelou osobou je.

,,Už som ti niekedy povedal, že si strašne sebecká?"

,,Asi tak každý deň odo dňa, čo sme sa stretli."

,,A ako vidím, tak ty to stále ignoruješ a nehodláš sa zmeniť."

,,Ty si ma naozaj dokážeš predstaviť ako milú, láskavú a dobrú priateľku?"

,,Vlastne, vôbec si to nedokážem predstaviť. Skôr by ma toto tvoje dobré ja desilo."

,,Tak vidíš. Keď ja sa stanem dobrou, tak svet môže kľudne skončiť, keďže nič prevratnejšie sa na ňom už určite nestane."

Možno by jej na to Oliver aj niečo povedal, ale vtedy sa dvere do kaviarne, v ktorej sedeli, otvorili a dnu vstúpil chlapec s čiernymi vlasmi, ktoré vyzerali, že sa stretli, až s príliš veľa gélom.

,,To je ten chalan, o ktorom som ti hovoril. Ale zabudol som jeho meno, napriek tomu, že som s ním minule mal biológiu."

,,Ty by si zabudol aj svoje meno, keby si ho nemal vyšité na trenírkach."

Čiernovlasý chlapec sa k nim pohol, takže Oliver stihol už len prepichnúť Hope pohľadom.

,,Ahoj, Oliver," neznámy mu kývol hlavou a na Hope sa žiarivo usmial: ,,Som Ethan Wallace."

Obaja, Hope i Oliver, sa v tej istej chvíli kusli do pery a ani im v hlave neskrsla myšlienka, že Ethan Wallace by mohol zamiešať kartami, a preveriť ich priateľostvo.