,,Prečo sa na mňa pozerá takto?" Šepol Ethan svojmu priateľovi.

,,Myslím, že to má niečo spoločné s tým, že ti chce streliť facku a možno ťa aj trocha nakopať. To zvyčajne robí, keď ju niekto naštve," šepol Oliver späť a Hope sa ako na povel ešte viac zamračila, i keď počula iba útržky z ich rozhovoru.

Ethan nahlas prehltol, ale v žiadnom prípade to nebol prejav strachu. Možno len veľkej slabosti a zároveň krátka rozlúčka so životom, keďže Hope vyzerala, akoby sa práve chystala do boja. Do boja proti Ethanovi.

,,Je na mňa naštvaná?"

Viete čo sa nikdy nepýtajte, keď pri vás stojí nastavené dievča, ktoré má chuť vás udrieť? Či je na vás naštvaná. Bohužiaľ, Ethan túto úžasnú radu nepoznal, preto vyvolal hurikán menom Hope: ,, Isteže som naštvaná! A ani nevieš ako! Toto je za to, že si ma využil," strelila mu prvú facku, ,,toto za to, že si Olivera nepobozkal už skôr a ja som tak dostala 50 dolárov od Percyho až teraz," strelila mu druhýkrát, ,,a toto je do zálohy, keby si sa náhodou rozhodol ublížiť môjmu najlepšiemu kamarátovi. A to ti neodporúčam, pretože som dva roky chodila na kurzy bojového umenia a viem viac vecí ako len strieľať facky," a strelila mu aj tretiu facku.

,,Hej, prestaň biť môjho priateľa," ohradil sa Oliver.

,,A hlavne pred toľkými ľuďmi. Takéto výprasky mi môžeš dávať len v súkromí, dohodnuté?" Ozval sa Ethan s rukou na líci, ktoré zdobil červený odtlačok ruky.

,,Ale bola to sranda. To sa musí nechať," povedal hlas niekde za nami, načo sa všetci traja otočili.

Za nimi stál vysoký mladík s blonďavými neposlušnými vlasmi a chlapčenským úsmevom, ktorý mu odhaľoval všetky zuby. Mladý muž sa pohol k nim a Hope prevrátila očami, pretože k nej kráčal mladý, krásny a aj celkom sympatický muž, ale pri jej terajšom šťastí sa z neho vykľuje nerozhodný gej, ktorý si potrebuje overiť svoju sexualitu. Ak to tak naozaj bude, asi si pôjde riadne obúchať hlavu o stenu, aj keď takú krásnu tváričku by bolo škoda zničiť. Bože, už sa správa ako ženská verzia Olivera. Vlastne, Oliver je ženská verzia Olivera.

,,Som Kaleb," usmial sa ešte žiarivejšie a zamával, akoby bol dobrá víla, ktorá rozdáva dobrú náladu. Lenže Hope chcela len rozdávať údery.

,,Teší nás," prehovoril Ethan za všetkých, keďže Hope ani Oliver sa očividne k slovu nemali, čo by síce Ethan inokedy ocenil, a veľmi, ale nie práve v tejto chvíli.

,,Takže ty si naozaj chodila na kurzy bojového umenia?" Kaleb sa to spýtal so záujmom, akoby nemohol uveriť, že také krehké žieňa dokázalo bojovať. A keby toto povedal nahlas, tak by mu to krehké žieňa s ľahkosťou zlomilo nos a prehodilo si ho cez plece.

,,Áno, ale odišla som odtiaľ."

,,Prečo?" Kaleb úplne ignoroval Olivera aj Ethana, čo sa ich dotklo, keďže doteraz sa nikto také skvelé osoby neopovážil ignorovať.

,,Bola som veľmi dobrá a ostatní mi nestačili. Tak som si povedala, že im nebudem svojou prítomnosťou dokazovať aká som ja skvelá a oni strašní, keďže to museli vedieť aj bez toho, a tak som odišla."

,,V skutočnosti ju vyrazili, pretože trénerovi zlomila ruku," opovážil sa prehovoriť Oliver, ktorý ako jediný chalan na škole, snáď s výnimkou Kaleba, nemal strach z Hopinho vražedného pohľadu, pretože ju ho sám naučil.

,,To len dokazuje aká som bola, a stále som, skvelá. Ani tréner bojových umení nestačil na moje bojové umenie." Kaleb sa zasmial a Hope s ním, pretože konečne niekto docenil, že je naozaj vtipná. A v duchu gratulovala Kalebovi, že našiel dievča ako je ona. Vtipná, milá (tvárme sa tak), pekná a múdra. Čo viac by Kaleb mohol chcieť? Hope len dúfala, že nie Olivera ani Ethana.