Dní plynuli ako voda a moje srdce sa začínalo uzdravovať a znova zamotávať do teba.

Preto som tak žiarlila, keď si si písal s mojou kamarátkou, preto som tak žiarlila, keď som videla, ako sa díva na konverzáciu s tebou a usmieva sa. A vždy, keď som sa priblížila, pokúšajúc sa nazrieť do jej mobilu, odtiahla sa. 

Bola som si istá, že spolu niečo máte. Vedela som, že nemám právo byť nahnevaná, vedela som, že to, že sme opäť kamaráti neznamená v žiadnom prípade, že mám u teba znova šancu. No i tak som žiarlila, neuveriteľne som žiarlila Ohníček.

Žiarlila som až tak veľmi, že som to raz nevydržala a priamo sa ťa opýtala čo je medzi vami. A ty si sa smial. Smial si sa veľmi. Hovoril si mi, že sa nemusím báť, že všetko čoskoro zistím. Ale ja som sa bála Ohníček. Bála som sa veľmi.