Pár dní na to si prišiel do našej školy. Ako prvú si objal moju kamarátku a objímali ste sa dlho, až moc dlho na môj štýl.

Pravdu si mi však povedal až keď sme sedeli v jedálni. V tichosti som jedla prílohu, keďže vegetariánske jedlo u nás v jedálni nepodávali a počúvala som váš rozhovor, dokým som si nevšimla, že tam niečo nesedí. Hovoril si o sebe v mužskom rode Ohníček. S úsmevom na tvári si používal na seba mužský rod.

Prekvapene som sa na teba pozrela a ty si mi podal ruku. Predstavil si sa mi menom, ktoré si si vybral. Prvýkrát si sa predo mnou nazval menom, ktoré mi navždy zostalo v ústach a ja som ťa už nikdy nenazvala inak.

Bola som tak hrdá a šťastná Ohníček. A ty si sa len smial s tým nádherným úsmevom, ktorým si ma chytal za srdce.  Moja kamarátka sa smiala tiež, ťažko povedať, či na mojom nadšenom výraze z tvojho comming outu, alebo na tom, že som si myslela, že spolu niečo máte a preto skrývate mobily, kým vy ste len riešili tvoju tranzíciu. Jednu vec však viem. Vtedy som bola skutočne šťastná.

Prepáčte, že dávam kapitolu až po polnoci, trochu som sa pozabudla, ale aspoň je to príležitosť na autorskú otázku. Ako sa vám zatiaľ pozdáva tento príbeh, ktorý je úplne iný, ako čokoľvek, čo som doteraz písala? Aké dojmy vo vás zanecháva? A čo si myslíte, že sa bude diať ďalej?