,,Tak toto bude taký prúser, že si to nechcem ani predstaviť," čupol si pred "Chlpatým kocúrikom" Etien.

Jeho ruky sa zaborili do čierných stredne dlhých vlasov. Zatvoril svoje oči a snažil sa premýšľat, ako z tejto situácie vykľučkovať. Mal sa ženiť. Mal sa ženiť zajtra a on deň pred svojou svadbou stratil rodinný amulet svojej snúbenice, ktorý mu dala jej rodina. Nestratil ho. Bol mu ukradnutý.

,,Nájdeme tú štetku a ten amulet ti vráti!" povedal drsne Hektor. Chytil ho za plece, ktoré mu následne stisol.

Etien otvoril oči, akoby sa mu práve rozsvietila žiarovka v hlave. Pozrel na čipkovaný plášť, ktorý z tej štetky stihol strhnúť.

,,Vystopujeme ju. Nájdeme ju, zoberiem si naspäť amulet a svadba sa bude konať bez toho, aby niekto skutočne vedel o tom, čo sa stalo," prehlasil víťazoslávne Etien.

,,Je to dobrý plán, ale musíme si uvedomiť, že to nebolo obyčajné dievča, z tohto sveta. Ktokoľvek bola, mala oceľ zo Silfastu. Vedela čo robí a pravdepodobne sa vracia domov," skonštatoval John, držiac dievčininu tyč v ruke. Jedným pohybom ju opäť zmenšil a dal do vrecka.

Etien sa otočil na svojich kamarátov, priateľov. ,,Dobre teda, vieme, že nie je z tohto sveta, je pravdepodobne naviazaná na Silfast a takmer určite sa bude chcieť vrátiť domov," prechádzal pohľadom z Johna, na Hektora.

,,To znamená, že sa vráti cez portál, ktorý jej však niekto musí vytvoriť, pretože sa nechovala ako čarodejnica," nadviazal na Etienové myšlienky Hektor.

,,A keďže v tomto meste žijú iba traja mágovia, ktorí vedia portál vytvoriť, rozdelíme sa a zistíme, či ju už neteleportovali naspäť, prípadne či ju nepoznajú," doplnil John.

,,V poriadku. Ak by sa nám ju nepodarilo vystopovať a chytiť. Koľko je hodín?" pozrel na hodinky na ruke Etien, ,,Stretneme sa o tri hodiny u Adana. Či už s ňou, alebo bez nej."

Hektor a John prikývli a rozpŕchli sa opačným smerom.

Etien sa poobzeral po ulici, ktorú lemovali zaparkované autá a motorky. Bola hlboká noc a chodníky a cestu osvetľovali iba pouličné lampy. Na ulici sa veľa smrteľníkov nenachádzalo. Iba zopár jednotlivcov a párov, ktoré tadiaľto prechádzali.

Jeho pohľad skončil na čiernej motorke. V duchu sa usmial, pretože nejazdil už velmi dlho, no aspoň mal príležitosť si zaspomínať na staré časy. Prešiel cez prázdnu cestu až k motorke. Poobzeral sa doprava a doľava, či majiteľ nie je na blízku. Opatrne si na ňu sadol a chytil rukoväte, ktoré si poťaškal.

Zohol sa k spodnej časti, a vytrhol dva káble, ktoré sa následne snažil spojiť, čím by motorku naštartoval. Už, už si myslel, že sa na to vykašle a pôjde taxíkom, keď zatlačil spojku na nohe a kábliky spojením naštartovali motorku, ktorá hlučne zapriadla.

Tak poďme na to. Ozvalo sa mu v hlave. Stojan na motorke sklopil na pôvodné miesto a pomaly sa s motorkou pohol smerom, ktorým odišlo dievča na aute.

Chcela ma zmiasť? Alebo ide rovno k Ailmarovi - jednému z troch mágov, ktorí udržiavajú portál medzi týmto svetom a našim. Portály využívajú väčšinou priekupníci s tovarom, ktorí nakúpia predmety v ľudskom svete a u nás ich predávajú, ako niečo "zahraničné, nepoznané". Funguje to však aj naopak, ale kontroly z druhej strany sem, sú veľmi prísne. Hliadky distribútorov prísne kontrolujú, aby do ľudského sveta neodniesli nič magické, pretože ľudia, samozrejme, nevedia nič o našom svete a mágii. Aj tak sa však sem, tam stane, že svet objaví magický predmet ako najznámejší Merlinov meč či tajomný ružový zafír alebo iné artefakty a talizmany, ktoré ľudia od pradávna objavujú. 

Etien sa teda vydal k Ailmarovi, ktorý býval približne pätnásť minút cesty od podniku, v ktorom chceli osláviť jeho blížiacu sa svadbu. Dookola si opakoval to, ako mohol byť taký hlúpy a nevšimnúť si, že ho okráda. Bol ňou až príliš zaujatý. Pomyslel na jej tvár so škraboškou, jej perfektné telo v sexy podväzkoch a na jej plné pery a žiarivé oči. 

Bože! Na čo to myslíš! Už o pár hodín sa ženíš, si normálny? Navyše ukradla rodinný poklad tvojej snúbenice. Dal si vnútorne facku, no aj tak jeho myšlienky občasne zablúdili a vizualizovali si jej telo. No vzápätí len nesúhlasne pokrútil hlavou, akoby chcel vyhnať všetky nekalé myšlienky a pomyslel na Bealu, ktorú poznal takmer od malička. Jeho svadba bola v podstate istá už od jeho piatich rokov. Beala pochádzala z významného rodu. Jej otec bol pobočníkom kráľa a kvôli tomu, že kráľ, žiaľ, nestihol mať potomkov, bolo nad mieru jasné, že ON sa stane jeho nástupcom. Ich rodičia boli od narodenia vychovávaní v blízkosti. Etienov otec bol kráľov vojnový radca a matka, významná liečiteľka, hlavne počas vojny. Bolo teda veľmi pravdepodobné, keď sa narodila otcovmu najlepšiemu kamarátovi dcéra, že jej ruka bude raz patriť Etienovi. Zo začiatku sa Etien s Bealou nemali v láske, bola hrozne rozmaznaná. Jeden čas mu nechcela dať pokoj a doliezala za ním, druhýkrát sa odmlčala a ignorovala ho na mesiace. Ich "vzťah" za tie roky vyzeral všelijako. No čím viac rástli, tým viac si uvedomovali dôležitosť a váhu ich postavenia a aj to, že sa od ich, nazvime to funkcie, niečo vyžadovalo. Pre obe strany (rodičov) bol tento "obchod" veľmi dôležitý, Bealin otec mal pod palcom armádu a Etienov otec mal víziu, že sa raz jeho syn stane kráľom ríše a splodí ďalších potomkov. 
Po istom čase teda Beala a Etien našli spoločnú reč a zdalo sa, že si rozumejú, preto sa zanedlho rozhodlo, že je najvyšší čas spečatiť túto dohodu svadbou. V ten večer na zásnubách, pri spoločnej večeri, dal Bealin otec Etienovi významný dar. 
,,Mám tu niečo pre teba," naklonil sa smerom k Etienovi, aby lepšie dočiahol do vrecka, ,,Tento amulet stráži jedno obrovské tajomstvo. Polku svojho života, po smrti Florence, som zasvätil tomu, aby som našiel dračie vajcia a všetkých ich raz a navždy zahubil. Dnes, ti odovzdávam toto bremeno a prenechávam ti moju významnú úlohu. Ty budeš ten, kto tento amulet rozlúšti a nájde stratené vajcia. Tie potom prinesieš sem, a spolu ich zničíme a spravíme z nich omeletu pre celé kráľovstvo." Podal mu ho. Etien natiahol dlaň a v sekunde sa mu do ruky zaryl amulet nie väčší ako dlaň. Mal ozdobený rám a bol určite pozlátený. Vnútro bolo zložené z akejsi živice a drobnej šípky, ktoré ukazovala na krúžko. Pozadie však bolo čisto pozlátené, preto vnútro nedávalo žiaden zmysel.

Etien si spomenul na to, ako vzrušene sa cítil, keď mu ho Bealin otec podával, ako si ho so zatajeným dychom prezeral.

Prebral sa z myšlienok a zabočil do poslednej zákruty, ktorá oddeľovala jeho a Ailmarov dom.

Táák je tu ďalšia časť. Rozhodla som sa písať kapitolu približne na jednu normostranu, nech z toho niečo máte a nie je to príliš krátke :D O:) Budem opäť rada za nejakú spätnú väzbu a vaše hodnotenia, prípadne nejaké závery, čo myslíte, že sa bude diať ďalej.
~Dzuliette