Naline, pravým menom Luna, sa na poloožratých chlapcov usmiala a pomaly sa odvrátila, nahmatajúc kľučku od dverí. Jej plán zatiaľ vychádzal, no hoc bola na prvý pohľad chladná ako skala, pravdou bolo, že bola neskutočne nervózna. Bola to jej prvá misia, odkedy sa stala dračou strážkyňou. Príliš dlho makala na to, aby to teraz nevyšlo. Ak by sa vrátila do inštitúcie bez TOHO, nebolo by to iba sklamanie, ktoré by ona, či ostatní pociťovali. Zlyhala by na plnej čiare.
Jemne chytila kľučku do rúk a s jemnosťou ju stlačila. Pootvorili sa dvere a ona ucítila alkoholový závan, ktorý patril k ostatku podniku. Pomaly za sebou dvere zatvorila a vykročila do chodby, ktorá oddeľovala časť s izbami od hlavného baru.

Keď sa dostala na koniec chodby, zabočila hneď doprava cez malé pódium, smerom k najbližšiemu východu. Srdce jej búšilo, akoby jej malo čoskoro vyskočiť z hrude.
Zvládla som to. Ukľudni sa. Chlácholila samú seba. Už len kúsok, a si vonku, kde ťa čaká auto.
Prešla cez posledný záves za ktorým opäť nahmatala kľučku, ktorú stlačila smerom dole. Automaticky sa nahla smerom k východu, no na jej prekvapenie sa dvere neotvorili, a ona do nich naopak, narazila.

Zdesila sa reality, že je v pasci, no snažila sa hneď vymyslieť iný plán. Práve okradla troch lovcov a namiesto toho, aby bola už takýto čas vonku, v aute, je v podniku zatvorená.
To nič Luna, budeš musieť výjsť hlavným vchodom. Nič sa nedeje.

Ako sa vzápätí otočila opačným smerom a kráčala k hlavnému východu, zo smeru, kde boli izby sa začal ozývať rachot, dunenie a krik.

Srdce jej opäť podskočilo. Pridala do kroku. Znervózňoval ju fakt, že aby sa dostala k hlavnému vchodu, musí prejsť okolo predeľujúcej chodby, odkiaľ zvuk šiel. Vedela, kto ho vytvára.
Kráčala rázne, už nebolo cesty späť.

Postavila sa na kraj rohu, tak, aby ju nebolo spoza rohu vidieť. Dýchala plytko a snažila sa sústrediť a vybaviť si všetky bojové kreácie, ktoré sa naučila.
Rukou nahmatala v topánke teleskopickú palicu, ktorá keď sa natiahla na svoju pravú dĺžku, bola polovica z Luny.

Vyrobená bola z najtvrdšej ocele, ktorá v Silfaste existovala, čiže najtvrdšia na zemi, pretože oceľ zo Silfastu bola na svete najkvalitnejšia. Silfast bol aj naďalej, aj napriek tomu, že bol označovaný za krajinu pôvodu drakov, považovaný za špičku dodávajúcu najkvalitnejší materiál. Aj vďaka tomu mohli Silfastania naďalej žiť a nemuseli sa sťahovať v dôsledku veľkých rozbrojov, ktoré vyvstali po smrti kráľovnej Florence.

Každý obyvateľ Silfastu vedel, že fámy o tom, že draci zabili kráľovnú pravdivé nie sú. No kráľ si nedal povedať, a zriadil veľmi rýchlo Akadémiu, kde cvičil lovcov, vrahov drakov, či iných kúzelných bytostí, ktoré s nimi toho času spolupracovali. A tak im neostávalo nič iné, ako zriadiť opozičný Inštitút, ktorý mal za úlohu chrániť drakov a dračie vajcia.

Hromženie sa neustále približovalo a akonáhle boli dvaja chlapci, ktorých Luna opila, predňou, neváhala a zahnala sa tyčou. Prvého trafila najprv do kolennej jamky, pričom sa mu podlomili kolená a on si kľakol, trvalo jej asi sekundu a svojou tyčou sa zahnala druhýkrát a trafila ho do krku, čím ho odrovnala hneď.

Druhý lovec sa vzápätí otočil na kamaráta, zhrozene vystrúhal grimasu na bezvládne telo. Lunin a jeho pohľad sa stretli a on so zavrčaním skočil po nej. Luna pudovo vystrela ruky s tyčou predseba, čím zabránila, aby sa k nej dostal bližšie. Chytil jej tyč a silou sa jej ju pokúšal vytrhnúť. Od seba boli vzdialení len pár centimetrov a ona na svojej tvári cítila jeho teplé rýchle výdychy. Sekunda, ktorá sa jej zdala ako večnosť dokonca odkryla jeho spotené čelo, zaťaté zuby a zmráštené čelo.

Ako si v tej sekunde prezrela jeho tvár, nemohla sa ubrániť pobavenému výrazu.
,,Je ti niečo smiešne?" ozval sa a nachvíľu prestal s ťahaním tyče, čo zapríčinilo, že Luna spadla.
Jej palica odskočila asi meter a pol k stene, opačným smerom, ako mala namierené.
Ako tak ležala na zemi, periferne si všimla, ako sa tretí z chlapcov, ten ktorého okradla, vrhá vzduchom na ňu.

V momente spravila zopár "sudov" a odkotúľala sa smerom doprava, blízko ku schodom, ktoré oddeľovali javisko od prízemia.

Ich plány asi zmarila, nakoľko druhý z lovcov opäť zavrčal a skočil po nej. Luna však tento ťah predvídala a začala cúvať skôr, ako sa na ňu vrhol celý. Avšak nie dostatočne skôr, aby jej nestihol chytiť aspoň nohy. Medzitým sa tretí lovec postavil.

,,Nechytaj ma!" zvrieskla po ňom znechutene. Jednu nohu uvoľnila a kopla ho ňou do hlavy, na čo povolil stisk.

Zdvihla sa rýchlo na nohy a už už mala v pláne preskočiť zábradlie, nakoľko boli schody vzdialené ešte na pár krokov, no jej priesvitný plášť zachytil tretí lovec. Ich pohľady sa opäť stretli a znovu mala akýsi zvláštny pocit. Niečo v jej srdci podskočilo. Pravdepodobne to bola nenávisť, pomyslela si.

,,Vráť mi to!" skríkol po nej.

Luna sa zo svojho plášťa rýchlo vymanila. Ten ostal vysieť v ruke lovca a ona sa polonahá, iba v spodnom prádle, rýchlosťou svetla predrala cez dav ľudí, k hlavnému vchodu.

Dvere na ulicu sa rozleteli a ju obial čerstvý vzduch, ktorý jej spôsobil zimomriavky po celom tele. Otočila sa doprava o deväťdesiat stupňov a zabehla za roh, kde ju malo čakať auto. Ktoré tam našťastie aj bolo.

Vydýchla si. Dobehla k autu, otvorila dvere a rýchlo naskočila.

,,Poď, poď, poď! Rýchlo!!!" súrila vodiča.

Ako prechádzali okolo hlavného vchodu, zjavil sa v nich tretí lovec celý spotený a nahnevaný. Hľadal po ulici Lunu, ktorú by nebolo ťažké zbadať, nakoľko mala na sebe iba spodné prádlo. Keď si uvedomil, že ju stratil, pozrel sa dopredu, na prechádzajúce auto, v ktorom sedela Luna.
Tá si za ten čas čo zabočili uličkou, stihla dať dole škrabošku.

Ich pohľady sa stretli. Pozerali na seba hodnú chvíľu, aj keď to bolo v skutočnosti iba pár minút. Nemohla z neho spustiť oči a on z nej takisto nie.

Poslednýkrát sa na neho ešte pozrela spoza zadného okna auta, videla ako k nemu postupne prišli aj jejo kamaráti. Niečo si hovorili, a pozerali smerom, ktorým šlo auto.

Luna sa konečne po hodinách nápätia oprela o zadné sedadlo, zatvorila oči a vydýchla.

,,Mám to!" zajasala s hrdosťou v hlase.

,,Si úžasná Luna!" vykríklo dievča za volantom a pustilo nahlas hudbu.

Dievčatá sa začali neskutočne smiať a obidvom padol nesmierny balvan zo srdca.

Ďakujem pekne, za to, že ste prišli až sem. Po hroozne dlhom čase som sa rozhodla opäť začať písať... Dúfam, že mi to teda vydrží a budete mať tento príbeh radi :) poteším sa komentárom s konšpiračnými teóriami, ako by čo mohlo byť :D
~dzuliette