Leah sa prevrátila na posteli. Takmer celú noc nespala. Až kdesi uprostred noci si uvedomila, o čom to skutočne bolo. A až vtedy sa rozhodla. Možno nemala talent a trpezlivosť na kreslenie, no chcela to skúsiť. Možno nevedela kresliť, ale nápad navrhovať vlastnú značku šiat sa jej od začiatku pozdával.

Prehrabla si vlasy a zliezla z postele. Podišla k starému písaciemu stolu, na ktorom bol hodený skicár v tvrdej čiernej väzbe. Thorton jej povedal, že na začiatok jej stačia iba lacné papiere, ktoré sú aspoň troška hrubšie, no ona ho neposlúchla. Keď začmárala i posledný papier, ktorý od neho mala, sama navštívila obchod, ktorý jej ukázal a kúpila si presne to, čo chcela.

Sadla si za stôl a otvorila ho. Mal štvorcový formát, ešte nikdy taký nevidela. No keď ho otvorila a uvidela tie biele stránky s jemnou štruktúrou, zľakla sa. Ten skicár bol dokonalý a ona jednoducho vedela, že jej príšerné kresby ho načisto zničia. No chcela do tohto skicára zozbierať svoje najlepšie návrhy šiat, nad ktorými pracovala počas semestra.

No ako začať?

V ruke držala jednu z tvrdších ceruziek a nervózne ju žmolila v prstoch. Čisté stránky sa jej posmievali. Tento skicár by bol perfektný darček pre umelcov, no ona sa na veľkého umelca necítila. Leah, ktorá mala o sebe vždy vysokú mienku a ktorá sa považovala za stred vesmíru, bola zastrašená čistým papierom.

Skrútila v prstoch ceruzku a tá sa jej vyšmykla v prstoch. S hrôzou v očiach sledovala, ako dopadla na čistý papier a urobila na ňom zahnutú čiaru. Zasmiala sa. Po celý ten čas sa bála urobiť čo i len ťah do papiera a napokon to za ňu urobila náhoda. Schmatla skicár do svojho náručia a vyložila si nohy na stoličku. Nemusí ho nikomu ukazovať. Môže urobiť toľko chýb, koľko len chce.

Do konca jej prvého semestra zostával už iba týždeň. Onedlho začnú Vianoce a potom bude musieť spraviť všetky skúšky. Známky z jej zadávaných prác sa pomaličky zlepšovali, no stále boli na chvoste celého ročníka. Vôkol nej neustále kráčali talentovanejší žiaci, ktorí sypali jedno majstrovské dielo za druhým a ona nechápala, ako je možné, že sú z nich stále iba obyčajný študenti univerzity.

Mobil hodený na zemi pod posteľou jej zavrčal. Ale Leah ho nevnímala. Pokračovala ďalej v kreslení, na jej počítači pootvárané fotky žien v štandardných fotogenických pózach. Ostávala jej iba jediná záchrana, ktorá ju mohla úspešne previesť prvým ročníkom tejto univerzity – ročníkový projekt, na ktorom pracovala spolu s ostatnými.

Keď napokon pred obedom skončila, našla si neprijatý hovor od Dylana. Žalúdok jej oťažel. Po tom, ako sa naposledy pohádali, sa spolu nerozprávali. A Leah mala dosť starostí so školou nato, aby za ním utekala. To, že jej teraz poslal aj správu, aby za ním prišla na internát, ju napĺňalo nepredstaviteľnou nervozitou.

Nechcela ho vidieť, šlo jej hlavou, kým sa konečne umývala a prezliekala. Možno to bola z jej strany chyba, no bola si istá, že Becca po ňom ide. A on sám takisto vycúval zo vzťahu. Nikdy si presne neurčili podmienky, čo vlastne pre seba znamenajú. Ona si predstavovala, že spolu chodia. Mala ho rada, no snažila sa byť opatrná, aby jej nezlomil srdce ako Elias. Čakala, či bude schopná dôverovať mu, no on sa o ňu nesnažil a namiesto toho sa zabával s Beccou, kým ona sa trápila so svojimi zadaniami zo školy.

Cesta na internáty jej trvala bez auta až neznesiteľne dlho. Po nehode ho mala stále v oprave, no mohla byť rada, že zostalo celé. Že ona zostala celá.

Keď konečne vystúpila na zastávke pri univerzite a kráčala pešo k internátu, z hustých sivých mrakov začal padať sneh. Objala si ramená a ponáhľala sa dovnútra. Vonku sa za posledné dni až príliš ochladilo.

V Dylanovej a Lukeovej izbe už sedela Becca. Leah zovrela pery, keď uvidela, že sedí na Dylanovej posteli, nohy prekrížené a na kolenách hodený jej skicár. Vedľa nej trónila plechová dóza s umeleckými fixami, ktoré jej podarovala spoločnosť ako cenu, keď vybrala jej obrázok.

„Tak som tu," povedala a pokúsila sa o úsmev.

No zamrzol jej na tvári. Ostatní sa tvárili až príliš vážne.

„Leah," ozval sa Luke ako prvý. Dylan sa na ňu nedokázal pozrieť a ani jej nevtisol na líce bozk na privítanie, ako to kedysi ukradomky zvykli robiť. „Dozvedeli sme sa, že si okopírovala jedno zo zadaní?"

Prekrížila si ruky a pozrela na neho. V jeho očiach nebolo nič, zato Becca po prvý raz na svojej tvári vyjadrila odpor. Iste, taká dáma plná kreativity musí byť zdesená, keď pochopí, že sú tu ľudia, ktorí stále niečo odpisujú.

„Len jedno," ohradila sa ihneď Leah. „Ale potom som s tým prestala. Len som skrátka nestíhala a potrebovala som odovzdať zadanie načas. Dostala som varovanie, tak som to nechala tak."

„Nemôžeme byť s tebou v skupinke, keď profesori o tebe vedia," prehovoril Dylan. „Mohli by si myslieť, že sme rovnakí, že sme náš nápad na ročníkový projekt vlastne tiež iba okopírovali."

Leah vyschlo v hrdle.

„Prešiel už celý semester a my nemáme nič hotové," ozvala sa Becca. „Kým ostatní prispievali nápadmi alebo vlastnými návrhmi, neurobila si vôbec nič."

Leah sa nahnevala. „Nikto ma nepočúval," osopila sa na ňu. „Nikto nemá čas počúvať ma, pretože sú všetci zaslepení tvojimi geniálnymi nápadmi," odvrkla sarkasticky. „Ročníkový projekt má byť o práci celej skupiny a nemá to byť iba tvoj víťazný stupienok, Becca."

„Pomaly, pomaly," začal ich ihneď tíšiť Dylan. „To je teraz jedno. Proste sme sa rozhodli, že už budeme v skupine iba traja, ak to chápeš."

„Počkať, čo?" Luke vyskočil zo stoličky.

„Chápem. Hoci si taký zbabelec, že to nevieš ani povedať priamo."

Očakávala, že sa bude hnevať, no v skutočnosti cítila vo svojom vnútri sklamanie. Dúfala, že Dylan sa jej zastane, že ju tu nechá, boli predsa čosi viac ako priatelia, hoci spolu nikdy nespali. Alebo to znamenalo, že dokiaľ spolu nič nebudú mať, nemôže od neho nič očakávať?

Dylan ju schmatol za ruku a vyšli z izby na chodbu. Bolo tam až mŕtvolné ticho, väčšina študentov odišla na víkend domov, alebo dospávala večierky, ako každú sobotu. Dylan ju pustil a hľadel sa jej do očí.

„Si strašná stíhačka, Leah. Nedokážem si predstaviť, že by nám to klapalo," povedal. „Neustále ma kontroluješ a neznášaš, keď sa bavím s inými dievčatami. Mám aj dievčenské kamarátky, zmier sa s tým. A aj tak sme s Beccou rozoberali vždy naše hobby a školu. Nemala si ani jeden dôvod žiarliť."

„Pre teba je vždy Becca na prvom mieste," zazrela na neho.

„Nie je," odvetil. „Pre mňa som na prvom mieste vždy ja," pokračoval. „V tomto sme sebeckí rovnako. A dokiaľ budem cítiť, že s tebou nie som šťastný, dám prednosť sebe, než vzťahu s tebou."

Leah na neho pozerala, neschopná jediného slova. Až potom ale prišla ďalšia nálož, ktorú nečakala.

„Myslel som si, že spolu chodíme, ale potom som sa dozvedel, že si zasnúbená," prskol. „S učiteľom na tejto univerzite."

„Odkiaľ si sa to dozvedel?"

„Povedal mi to tvoj brat," odvetil.

Mikael?

„Najprv som tomu neveril, ale potom to začalo dávať zmysel. Si tu len preto, lebo tu je on. Ináč by si sa sem nikdy nedostala. Ľudí, ktorí sú natoľko netalentovaní, sem neberú."

Stay strong, Leah, hovorila si. Teraz sa správal presne rovnako ako všetci ostatní. Iba hľadal slová, ako by jej mohol ublížiť. Znova sa ocitla vo svete, s ktorým bojovala celý svoj život. A aj napriek tomu to bolelo. Po jej rozchode s Eliasom sa veci zmenili. Mikael bol k nej zrazu milší a otec ju namiesto prednášky o nepozornosti za volantom objal a bol rád, že sa jej nič nestalo. Chvíľku si myslela, že sa jej podarilo uniknúť.

Dylan nečakal na jej odpoveď a vošiel do izby. Leah ho nasledovala, no zahliadla len, ako sa obul a z vešiaka z rohu zvesil zimnú bundu.

„Dylan, počkaj," zakričala za ním Becca.

Leah trpko sledovala ako vyskočila na nohy a utekala za ním vonku. Nikto jej nikdy v živote nenahovorí, že o neho nemá záujem. Tých dvoch k sebe niečo ťahalo a ona to cítila. Boli rovnako talentovaní, rovnako nespútaní a kreatívni. Skrátka si sadli. To ona ako jediná po celý čas ohýbala samú seba, aby si mohla nahovárať, že sem patrí.

„Leah..."

Mykla sa, keď zazrela Lukea. Sedel za svojim stolom, noha vyložená na stoličke. Nervózne si prehrabol svoje vlasy.

„Neviem, čo to do nich vošlo," povedal. „Dohodli sme sa, že zostaneš s nami v skupine. Potrebujeme človeka, ktorý by nám pomohol s projektom."

„To je ich problém," odvetila Leah. „Ktorý by vám pomohol, no ktorého by ste nikdy neakceptovali ako niekoho, kto by tiež mohol priniesť plnohodnotný nápad, či návrh."

„Videli tvoje návrhy, Leah. Všetci sme ich videli. Aj v škole ti to nejde, ostatní si všímajú, že dostaneš stále najhoršiu známku a všetci profesori na tebe sedia. Nechceme si našu situáciu skomplikovať ešte viac. Už teraz je ťažké zvládať všetky zadania a pripravovať sa na skúšky."

Bolo to jasné ako facka. Mala poslúchnuť otca a s porazenou hlavou ísť študovať na ekonomickú univerzitu. Nemusela by sa potom takto sklamať. Zovrela dlane v päste, skicár v jej kabelke ticho čakal aj s návrhmi, ktoré si dnes pripravila, aby im ich mohla ukázať. Dúfala, že jej ho pomôžu prerobiť, ale vyberú ho na ročníkový projekt.

„Nemusíš ma utešovať, Luke," povedala. „Zrejme medzi vás aj tak nepatrím. Všetci mi to dávali najavo už od začiatku a ja som ich odmietala poslúchať. Ale po celý čas mali pravdu."

„Leah?"

„Čo je?" pozrela na neho, napoly nahnevane.

Nechápala, prečo zostala v tejto izbe, mala odísť domov a už nikdy viac s nimi neprehovoriť. Vyhodili ju zo skupiny, prečo sa ju Luke teraz snažil zachraňovať a stiahnuť naspäť? Prehlasujú ho, takže to nemá význam. Tí dvaja vždycky držali spolu.

„Dylan mi povedal, že si zasnúbená?" opýtal sa.

Schovala si tvár do dlaní. Prečo teraz všetci riešili jej zásnuby? Nikdy nikoho nezaujímalo, kým je a odkiaľ prišla, no zrazu s do toho všetci starali?

„S Ravenom Thortonom? Povedal mi to včera v noci, keď sa to dozvedel. Ale, nikde nevidím, že by si mala prsteň?"

„Môžete byť obaja pokojní," odvrkla pomedzi dlane a zdvihla pohľad. „Naše zásnuby neplatia. Bol to iba otcov idiotsky nápad, no teraz pochopil, že to nebude fungovať. Takže sa zásnuby zrušili."

„Otcov nápad?"

„Ako môžeš byť taký zadubený, Luke? Malo to byť dohodnuté manželstvo, nechápeš? Nikdy som Thortona nemilovala a nikdy ani nebudem."

„Och," pero z digitálneho tabletu, ktoré po celý čas krútil v prstoch, mu vypadlo. Rýchlo sa poň sklonil a Leah si uvedomila, že sa červená.

„Netušil som, že sa takéto veci dejú. Hlavne nie v tejto krajine a v tejto dobe."

„Ani ja som tomu nemohla uveriť," Leah sa vyvalila na posteľ a zakryla si svoje oči predlaktím.

Aj keby sa Dylan dozvedel, ako to v skutočnosti bolo, nechcela ho už naspäť. Nechcela sa už viac do nikoho zamilovať. Dúfala, že si Luke nevšimne, že jej je do plaču. Koniec koncov, Leah Daltonová často neplakala. A ak aj chcela, vždy to ukrývala vo svojom vnútri. To bol svet v ktorom sa naučila fungovať, svet úspešných a neohrozených ľudí, ktorí neprestajne nosili svoje masky na večierkoch, akoby to bol maškarný bál.

Leah pocítila, ako sa matrac vedľa nej prehol. Rýchlo sa posadila a zistila, že Luke sedel vedľa nej na posteli, v jeho očiach úprimná starosť.

„Ja ťa nikdy neodvrhnem," povedal.

Nikdy si ho nedokázala predstaviť ako muža. Vždy to bol pre ňu iba mladý neskúsený chalan, ktorý je večne zašitý vo svojich komiksoch. A aj napriek tomu všetkému sa zdalo, že za jeho skúmavým pohľadom sa toho skrýva omnoho viac. Spomenula si na kreslenú postavu z jeho komiksu. Možno sa aj v ňom mýlila, ako tomu bolo aj pri ostatných ľuďoch.

„To dievča, ktoré si pridal do svojho príbehu," povedala potichu. „Som ja."

„Áno," odvetil.

Očakávala, že uhne pohľadom, že sa znova zmení na toho plachého chlapca, ktorý sa s ňou vtedy zrazil pri výťahoch a nedostal zo seba ani súvislú vetu.

„Včera, keď Dylan rozprával o tom všetkom, čo sa medzi vami stalo, som sa rozhodol," povedal. „Ak sa s tebou rozíde, budem chcieť s tebou chodiť ja."

Leah na neho hľadela, takmer sa jej podlomili ruky, na ktorých sa podopierala v sede. Videl jej zaváhanie a natiahol k nej ruku. Vzal ju za predlaktie a pomohol jej posadiť sa tak, aby nespadla. Hľadeli si do očí, skúmala jeho vážny pohľad a nevedela, ako odpovedať.

„Rozhodol som sa, že pred tým nebudem utekať. Dostala si sa mi do mysle, do celého môjho bytia a podarilo sa ti presiaknuť až von do môjho komiksu. Vedel som, kto si, už od začiatku. Myslel som si, že si úplne iná, no po čase, keď som ťa spoznal a keď som počúval Dylana, vedel som, že som vždycky chcel byť na jeho mieste."

„A-ale," Leah stále ničomu nerozumela. Bol zrazu taký iný. Považovala ho skôr za mladšieho brata, ktorému treba vysvetliť, ako funguje svet. A predsa teraz pôsobil omnoho sebavedomejšie, než čakala.

Zovrela jeho ruku. Mal ľadové prsty a cítila, že sa chvejú. Usmiala sa. Skutočne to bol Luke. Na okamih ju takmer oklamal svojim hereckým výkonom.

„Luke," prerušila ho. „Ale ja ťa nemilujem. A ty o tom vieš."