Keď sa Leah prevalila na posteli a potom otvorila oči, uvedomila si, že zaspala. Cez okno dnu už prúdilo slnečné svetlo, hoci sa jej zdalo omnoho studenšie. Natiahla sa po telefón a pozrela na hodinky – prvú prednášku už zmeškala, no nebola si istá, či nechce náhodou zameškať aj druhú.

Posadila sa na posteli a pozrela na svoj stolík, kde trčala hromada papierov. Kôš bol zaplnený kopcom a skrčené guličky z neho pomaličky vypadávali. Keď večer zhasínala lampu nad stolom, bolo niečo po tretej hodine ráno.

Školské povinnosti ju začali dobiehať. Takmer na každý predmet museli napísať teoretickú prácu, alebo pravidelne odovzdávať ich projekty, kde musela vymýšľať návrhy, či kresliť rôzne štúdie. Nestíhala to Do toho sa pridali niekoľkohodinové vyučovania v ateliéroch, ktoré z duše nenávidela. Nemala rada, keď sa ostatní mohli pozerať nato, ako vlastne vôbec nevie kresliť.

Thortonova vyhrážka ju poriadne vystresovala, hlavne po tom, čo zistila, ako sa jej známky začali s náročnejšími úlohami zhoršovať. Nikto z nich jej nedal zatiaľ F, ale bolo jasné, že ak to takto bude pokračovať, na skúšky pôjde s minimálnym počtom bodov.

No pred dvoma dňami našla spôsob, ako si pomôcť. Hľadala fotografie na internete a potom s ich pomocou vypracovala svoje zadania. Išlo to omnoho rýchlejšie a bolo to jednoduchšie, keď sa necítila ani kúsok kreatívne. Rýchlo urobila dve, ktoré súrili a dala si záväzok, že tie ďalšie už urobí poriadne.

Ibaže, čas ubiehal až nemilosrdne rýchlo a ju začali tlačiť ďalšie termíny odovzdávania.

Vzdychla a potom sa zdvihla z postele. Ak tu ostane, nič tým nevyrieši. Keď sa konečne dala do poriadku a dorazila do školy, druhá prednáška bola na konci. Čakala na chodbe, aby sa mohla pripojiť k Dylanovi, no keď vyšiel vonku, veselo sa smejúc spolu s Beccou, jej nadšenie sa pominulo.

„Dylan," odchytila si ho.

Becca pri nich zastala, ale ona ho stiahla za rameno bokom, aby pochopila, že sa chce rozprávať bez nej.

„Leah, kde si bola?" opýtal sa s úsmevom. „Neodpisovala si na správy."

„Prečo si bol s Beccou?"

„A s kým by som mal byť? Je z našej partie a Luke bol s nami. Kamsi sa teraz vyparil, ale sedel pri nás."

„Aj keď si sa vrátil z víkendu, išiel si za ňou."

Dylan sa zamračil. Uštipačný tón Leah ho začal dráždiť. „Je to moja kamoška. A hoci teda sme to nikdy nepovedali nahlas, myslel som, že my dvaja spolu chodíme."

Leah zažmurkala. Nečakala, že to Dylan tak berie. Predsa sa na tom nedohodli. Iste, mali k sebe bližšie, ako mal Dylan k ostatným dievčatám, ale keď si v hlave prehrala, ako sa správa k Becce, nebola si tým natoľko istá. Jej obrana sa začala lámať.

„Ale k Becce sa správaš ináč."

„Pretože je moja kamoška?" povedal. „Jasné, že sa k nej správam ináč, ako k ostatným ľuďom. Ale to, že spolu chodíme, neznamená, že sa s nikým iným nemôžem baviť."

Leah zovrela pery.

„Nečakal som, že si až taká žiarlivá. Ale nemám rád baby, ktoré mi nedovoľujú dýchať."

Leah zaťala prsty v päsť. Snažila sa ovládnuť presne rovnako, ako to robila minule na večierku pri Eliasovi, no nezvládla to. Bolo to príliš silné, mocnejšie, než ona. Dylan otvoril ústa, no než stihol čokoľvek povedať, natiahla sa a uštedrila mu päsťou do sánky. Zatackal sa a hľadel na ňu, ústa otvorené od prekvapenia. Očakával, že taká slečinka sa bude fackovať, netušil, že Leah boxuje a dokáže zavesiť poriadny hák. Ale mal šťastie, nepraskla mu sánku. Keby chcela, dokázala by to.

„Dylan, preboha," Becca, ktorá to všetko pozorovala z diaľky, pribehla k nemu a chytila ho za ruku. „Leah, čo to robíš? Sme predsa partia."

Leah ich nepočúvala a potom sa zvrtla na päte. Bola chyba pustiť si ho pod kožu.

Kráčala po chodbe ako fúria, keď začula za sebou starší mužský hlas: „Slečna Daltonová, od rána vás hľadám."

Zvrtla sa a uvidela jedného z profesorov.

„Môžete ísť, prosím, so mnou?"

Prikývla a podišla k nemu. V ústach mala sucho. Vyučoval predmet, na ktorý poslala svoje okopírované zadanie. Iba tak mala šancu, že bude svoje úlohy odovzdávať na čas a bude mať istotu, že za ne nedostane F. Bola si istá, že vyučujúci sa na internet nepozerajú. Thorton by to možno urobil, ale nie tento starý pán. Mýlila sa?

Keď sa konečne ocitli v jeho kancelárii, dovolil jej posadiť sa a potom sa hrabal vo svojich papieroch. Vytiahol dva a potom ich položil priamo pred Leah.

„Spoznávate svoje zadanie, slečna?" opýtal sa.

Spoznávala. Na pravej strane ležala jej stránka zo skicára, ktorý jej kúpil Thorton. Používala ho aj na iné predmety, nakoľko si jeho hrubé textúrované stránky obľúbila. No vedľa, na odlišnom papieri sedel presne rovnaký návrh, ako ten jej, ibaže ho nespoznávala. Navrchu uvidela meno ďalšieho študenta z ich ročníka, ktorého si pamätala, ale nikdy sa s ním nejako extra nerozprávala.

„Nerozumiem, prečo sa toto druhé podobá na moje," prehovorila napokon.

„Skutočne?" nadvihol obočie.

„Svoje zadanie som vypracovala poctivo. Ale nechápem, ako sa on mohol k nemu dostať a odovzdať ho rovnaké. Ukradol mi ho."

„A možno ste kradli obaja," povedal profesor. „Občas sa stáva, že študenti odovzdajú podobné zadania, obzvlášť ak pre svoju tému vyberú prvý klišé námet, ktorý im skrsne v hlave. Ale tieto dva sú až príliš rovnaké, akoby ste sa inšpirovali z toho istého zdroja. Alebo skôr, akoby ste ho okopírovali."

Leah zovrela pery.

„Slečna Daltonová, plagiátorstvo naša školská rada trestá veľmi prísne. Pokiaľ sa zhodnú viacerí členovia rady, môžeme vás vyhodiť."

„Nie, prosím vás, nie," vykríkla Leah. „Nechcela som to spraviť, ale nestíham, bola som v časovej tiesni a ešte teraz mám na svojom stole kopec papierov, ktoré musím dokončiť."

„Ako vám mám veriť, že to neurobíte ani s ostatnými zadaniami?"

Zahryzla si do pier, ruky sa jej chveli a tak ich radšej schovala pod stolom. Nemala odpoveď.

„Tentoraz vaše plagiátorstvo nenahlásim, ale upovedomím iných kolegov a ak vás prichytia ešte raz, poletíte odtiaľto. Je to jasné?"

„Áno," pošepla.

„Výborne. Môžete teda ísť."

Leah sa zdvihla zo stoličky a odchádzala so zvesenou hlavou. Jej jediná úniková cesta, ktorú si našla, ostala zahataná. Mala len dve možnosti. Buď to znova urobí a riskuje, že ju vyhodia, alebo odovzdá svoje originálne zadanie, ktoré bude natoľko mizerné, že ju vyhodia aj tak.

Nechcela sa dnes už viac vrátiť na univerzitu. Namiesto toho cítila, že sa potrebuje s niekým porozprávať. Thorton neprichádzal do úvahy, po minulom stretnutí si povedala, že je to predsa len idiot a nebude sa ním zahadzovať.

Bol tu ale ešte jeden jediný človek, ktorý sa jej počas posledných týždňov zastal – Mikael.