Leo kráčal zo školy v dosť veselej nálade. Dnes bol posledný deň, čo sa učili. Ostával už len pondelok, cez ktorý sa však miesto vyučovania konala Vianočná akadémia, počas ktorej  každá trieda, okrem maturitných, predviedla niečo, čo si nacvičila. 

Byť outisiderom bolo síce niekedy nepríjemné, ale v takýchto situáciach, ako Vianočná akadémia, to malo aj svoje výhody. Keďže si Lea ľudia v triede ledva všímali, ak sa mu teda práve náhodou za chrbtom tajne nevysmievali, ani tento rok nedostal v ich vystúpení žiadnu rolu, takže vedel, že bude môcť opäť spokojne z rohu miestnosti sledovať ako sa jeho trieda strápňuje pred porotou zloženou z učiteľov a niekoľkých žiakov z iných tried.

Prišiel pred dvere knižnice, no skôr, ako stúpil na schodíky vedúce k vchodu,  zastavil sa a so zamračeným pohľadom sa pozrel na zem.

Ktorý idiot už znova vyhodil ohorok od cigarety takto do stredu chodníka, akoby tu nebola knižnica, ale skládka?!

So znechutením v tvári ohorok opatrne zdvihol a vyhodil ho do najbližšieho koša, pevne dúfajúc, že keď tam nabudúce príde, nebude ho čakať nový "darček".

Ruku si utrel do čerstvo napadaného snehu, ktorý síce nepríjemne chladil, ale bolo to lepšie, ako mať prsty od nejakého odporného oslintaného ohorku. 

"Už som sa bála, že nedôjdeš!" Vykríkla knihovníčka, ako vždy sediaca za pultíkom, keď kučeravo-vlasý chalan vošiel dnu. 

"To by som Vám neurobil," zasmial sa Leo, "a hlavne by som to neurobil sebe. Vianoce bez kníh sú nočná mora."

Knihovníčka prikývla a usmiala sa naňho spoza hrubých okuliarov. Leo sa vydal pomedzi regále plné kníh a postupne bral do rúk, všetky knihy, ktoré miloval, ale už ich dlho nečítal, rovnako ako aj hromadu kníh, ktoré ešte nečítal, ale hneď ho zaujali. Keď dokončil svoju okružnú jazdu po knižnici držal v náručí asi dve tenké, tri stredne hrubé a jednu naozaj širokú knihu.

"Ty si blázon, vieš o tom?" zasmiala sa knihovníčka hneď, čo ho uvidela s tou hromadou, ktorá chudého chlapca takmer prevažovala. 

"Vianočné prázdniny sú dlhé, čo mám robiť?" opýtal sa jej Leo s miernou červeňou v tvári.

Knihovníčka len s úsmevom pokrútila hlavou a začala postupne blokovať knihy. Leo sa zatiaľ rozhliadol po miestnosti. Zrak mu padol na menšiu hromádku kníh pri počítači. Boli to knihy, ktoré pravdepodobne  ľudia nedávno vrátili a staršia paní ich ešte nestihla vrátiť na pôvodné miesto. Hneď ho zaujala menšia ošúchaná kniha na vrchu hromádky. Kto chytá v žite.

Leo ju opatrne chytil do prstov a pozrel sa na knihovníčku: "Viete čo? Pridajte mi tam, prosím, ešte toto."