Milý nálezca, tohto listu. 

Prepáč, že ťa ruším pri čítaní tejto fantastickej knihy, ale nemohol som si pomôcť.  Dnes sa mi stalo niečo, čo sa mi nikdy pred tým v živote nestalo. Našiel som knihu, ktorá ma skutočne oslovila, v ktorej som sa skutočne našiel, kniha, pri ktorej čítaní som cítil s hlavnou postavou, akoby jej príbeh nezažíval on, ale ja. 

Rovnako ako Holden, aj ja som nešťastný z dnešného sveta a smutný z toho, ako falošní sú všetci ľudia, ako sa snažia napasovať do hlúpych stereotypov, ako sa teenageri tvária ako dospelí a strácajú svoju detskú nevinnosť, kreativitu a zvedavosť. Ja však, oproti Holdenovi, nedokážem ujsť. Neviem, ako sa to stalo, no až príliš som začal riešiť reputáciu a to, čo si o mne ľudia myslia. Našiel som si "priateľov", ktorí súdia každého podľa všetkého a smejú sa na každom, kto nezapadá do ich prototypu klasického, bezstarostného, hlúpeho stredoškoláka. Už som si na ich prítomnosť zvykol tak veľmi, že bez nej neviem byť, ba čo viac, plne si uvedomujem, že som sa začal správať ako oni. No i keď sa to nezdá, srdcom som stále originálny voľnomyšlienkársky ja, milujúci knihy. 

A práve táto kniha mi pomohla uvedomiť si to... práve pri jej čítaní som si to uvedomil... Musel som to niekomu povedať a ako si asi, drahý neznámy, pochopil z predchádzajúcich riadkov, mojim priateľom by som to povedať nemohol, lebo by som o nich, s najväčšou pravdepodobnosťou, prišiel. 

A preto to píšem sem, na tento hárok papiera. Možno si to nikto ani neprečíta, možno patríš medzi tých klasických teenagerov a po prečítaní môjho výkriku do tmy sa len z chuti zasmeješ a papier vyhodíš. To je mi už jedno. To ja už nezistím. Pre mňa je podstatné len to, že moje myšlienky nezostali navždy len v mojej hlave. 

Ešte raz prepáč za vyrušovanie...

Nicolas zastal perom na konci papiera, zhlboka sa nadýchol a nakoniec sa podpísal menom hlavnej postavy, s ktorou tak veľmi cítil. 

S pozdravom, Tvoj Holden. 

Oprel sa o operadlo kancelárskej stoličky a ešte raz si po sebe prečítal text, ktorý z neho vyšiel raketovou rýchlosťou, bez toho, aby nad tým pouvažoval. No i tak tam nevidel nič, čo by mal zmeniť. Všetko bolo presne tak, ako to cítil. 

Naposledy zaváhal, zhlboka sa nadýchol a vložil zložený list do knihy požičanej z knižnice.

Ospravedlňujem sa za meškanie s touto kapitolou, včera bol rušný deň :"D. Dúfam, že sa Vám aj tak páčila a pevne verím, že dnes stihnem ešte publikovať aj kapitolu za dnešok.