4.
Leo kráčal po chodníku smerom domov, pričom opatrne skákal z jednej mačacej hlavy na druhú, aby nestúpil ani na jednou čiaru. Netrpel žiadnou obsedantno kompulzívnou poruchou, ani ničím podobným, bral to len ako zábavné skrátenie dlhej cesty.
Napokon si požičal z knižnice len dve knihy, už rozčítanú Kapitánovú dcéru a niečo od Orwella, pričom si v hlave urobil poznámku, aby sa tam vrátil v piatok a požičal si hromady kníh, ktoré mu pomôžu stráviť traumatické vianočné prázdniny cez ktoré, i keď bol v kruhu svojej rodiny, sa vždy cítil tak nejak ešte osamelejšie, ako zvyčajne.
Opatrne pohýbal ramenom, ktoré ho ešte stále trochu bolelo po tom, ako doňho vrazil ten grázel. Leo ho, bohužiaľ, poznal. Nevedel jeho meno, bol to ten tip chalana, ktorý sa s Leom nebavil a jemu to nijakým spôsobom nechýbalo, ale párkrát ho zazrel s inými štvrtákmi fajčiť za ich školou.
Konečne sa dostal na sídlisko, kde sa týčil panelák, v ktorom bývala aj Leová rodina. Odomkol dvere, čo mu chvíľu trvalo, keďže v rukaviciach sa narába s kľúčmi skutočne náročne a vošiel dnu. Starým výťahom sa odviezol na najvyššie poschodie a tentokrát už bez rukavíc odomkol dvere do bytu.
Pomaly vošiel dnu, dúfajúc, že tam ešte nikto nebude. Rodičia neboli problém, vedel, že sú takmer určite ešte v práci, ale u sestry si nikdy nebol tak úplne istý.
Hneď, čo vošiel dnu, uvidel čierne čižmy v botníku a započul hučanie nejakého hlúpeho seriálu, vedel, že jeho obavy sa vyplnili. Povzdychol si a vošiel do obývačky.
Na gauči bordovej farby sedela rozvalená Lilien, jeho o dva roky mladšia sestra. Ako vždy, mala na sebe obtiahnuté džínsy, tričko s veľkým výstrihom a rovné ružové vlasy mala zapnuté do drdola, takže bolo ešte viac vidieť , že jej pomaly začínajú odrastať späť do prirodzenej hnedej farby. Leo sa nad tým už ani nepozastavoval. Už dávno si zvykol, že jeho len štrnásť ročná sestra zažila viac party a akcií, ako on zažije za celý svoj život a má viac priateľov, ako on vôbec poznal ľudí.
"Čus," pozdravila ho hneď, čo vošiel dnu bez toho, aby odtrhla pohľad od obrazovky telefónu v jej ruke.
"Ahoj," odzdravil jej Leo a hodil si tašku do rohu miestnosti, "čo pozeráš?"
Lilien na moment zdvihla pohľad od mobilu a pozrela sa na obrazovku televízie: "Ani neviem."
Hneď však uprela svoju pozornosť späť na instagram, párkrát prešla prstom cez obrazovku a zrazu, akoby do nej udrel blesk, sa posadila a pozrela priamo na Lea: "Počuj! V pondelok, v posledný deň školy, bude večer fakt veľká školská party."
Leo nechápavo nadvihol obočie? "A čo ja s tým?"
Lilien si zastrčila pramienok vlasov, čo sa jej pustil z drdola za ucho a pozrela sa späť na svojho brata: "Len mi napadlo, že by si konečne mohol ísť. Naozaj Leo. Viem, že také akcie nemáš rád, ale aspoň raz do roka ti to neuškodí. Plus, možno by si si konečne našiel babu. Máš takmer sedemnásť a čo ja viem, ešte si nemal ani len prvý bozk."
K tomuto sa Leo nevyjadroval. Vôbec sa mu to nepáčilo, no už dávno si uvedomil, že dievčatá nie sú to, čo ho zaujíma. No určite to nechcel hovoriť ukecanej Lilien. Ak by to zistili rodičia, nastalo by peklo. Už z toho, že si Lili nechala prefarbiť vlasy, urobili škandál storočia, nechcel ani vedieť, ako by reagovali, keby zistili pravdu o ňom.
"Uvidím," odpovedal po chvíli jednoducho, aby aspoň načas utíšil sestrino dobiedzanie.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro